Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Aj šťastné chvíle môžu skončiť tragicky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Uff...!!!

Tak to je neskutočné a neuveriteľné hulvátstvo, podľa mňa právne hraničiace s nejakým všeobecným ohrozovaním alebo tak nejako.
Mali ste tam svedkov, mali ste volať políciu. Pani doktorka podľa mňa nemá pravdu v tom, že by polícia nič nezmohla. To je "také slovenské" vopred robiť uzávery a ísť do defenzívy.
Možno by placidity (štátni! ľahko zistili, že v nejakom byte hore sa popíja a pod. a potom by už stačilo málo - napríklad vziať podozrivým otlačky prstov, porovnať, možno by sa našli na stole také isté fľaše... Ozaj - aká to bola fľaša? Od piva, vína, tvrdého alkoholu?
Človek aby si nebol istý ani na prechádzke.
Dobre že to dobre dopadlo. Držte sa.
 

oprava:

Možno by policajti (štátni)...
 

 

Dobrý večer,
takto neskoršie odpovedám, skôr sa mi ani nedalo. Ja viem, ja to teraz fakt ľutujem, mala som okamžite nevytočiť 158-čku. Ale takto, takto som len zbabelo odišla. :( Už toľkokrát som predmetnou uličkou kráčala, toľkokrát tadiaľto kočíkovala, nikdy som nič podobné nezažila.
Fľaša bola z číreho skla, od nejakej pálenky. ja neviem, nevyznám sa v tom. Jediné, čo si z toho okamihu presne vybavujem, je práve to rinčanie skla, už sa v mojej blízkosti rozbila fľaša, ale nikdy to nebol taký príšerný zvuk.
Ja som sa na to miesto (asi 15 min po "tom") ešte vrátila, ale ostali tam len maličké úlomky. Pretože v diaľke kráčali páni s čiernymi vrecami, ktorí vyprázdňovali malé odpadkové koše po ulici, na ihrisku, a zrejme práve oni tie črepiny zozbierali, a ostali tam len malinké úlomky.
Mala som to riešiť, zlostím sa preto na seba. Ach jaj
 

 

idioti sú všade a ignoranti takisto.
ja som sa bol hrať s deťmi na detskom ihrisku a nejaké ***** tam odšrobovalo matice zo skrutiek na hojdačke. samé sa to povoliť nemohlo, skrutky boli úplne preč, čiže nejaký imbecil to spravil zámerne aby na deti spadlo 20kg drevo pri hraní.
 
Hodnoť

. . .

Viem sa vcítiť do Tvojho duševného rozpoloženia, milá mamička Martuška. Je to nehorázne hulvátstvo, čo vykonala tá ,,osoba", zrejme v stave nie triezvom.
ja mám tiež jednu podobnú skúsenosť, ke´d som nechala kočík počas návštevy známych pod oknami paneláku. Svoke dieťa som samozrejme vzala so sebou, ostali v ňom typické veci ako deka a pod.
keď som sa vrátila, že uložím do neho dieťa, našla som v deke vypálený kruh od horiaceho špaku, kt. odhodil jeden pán, fajčiar zo svojho okna.
Neviem či deka bola z nehorľavého materiálu, alebo len špak nemal takú silu, ale tiež ma premohla hrôza a šok z egoizmu človeka. Samozrejme, že som mu to aj patrične ,,natrela" ...
 

 

Ešte v detstve, práve na tejto ulici mali kedysi chalani (puberťáci) takú úchylku, že z okna vyšších poschodí hádzali igelitové sáčky naplnené vodou na nič netušiacich ľudí. Aj by som na to už aj zabudla, ale s týmto sa mi to vybavilo...

Ja som inak dosť predvídavá, mávam aj rôzne predtuchy (ale tak nebudem tu o tom písať) a toto ma tak vystrašilo, že to ani opísať nedokážem. Keď bol synček ešte bábätkom, teda do doby, kým som ho kočíkovala iba v hlbokom kočíku, presne na tieto situácie som si dávala obzvlášť pozor. Nepostávala som pod oknami panelákov, nikdy. Keď som napríklad aj mala sklopenú striešku, zakaždým, keď sme sa blížili k panelákom, alebo sme vstupovali do bytovky, intuitívne som ju mala stále napnutú, lebo poniektorí ľudia majú takí grobiansky zlozvyk, že hádžu cigaretové ohorky z okien, na toto sa vždy tak hnevám. (ale to už je celkom iná téma...)
No tak to vidíš, Lutni, ešte nedávno som písala o rannej idylke na sídlisku, a teraz toto...

*
 
Hodnoť

Sú dve možnosti,

buď to bola náhoda,alebo zámer. Musíš to zhodnotiť a viac sa chrániť.Píšeš,že veríš v ľudské dobro...
Život ti však dal lekciu o tom,že žijeme nebezpečnú dobu...
Lebo,ak to bolo zámerne,môže sa to zopakovať a ty si stále v ohrození.Veriť môžeme iba tým,ktorých milujeme a ktorí milujú nás,žijeme dobu nevraživosti.Podľa toho sa zariaď,Marta.
Inak,máš prekrásny blog,dnes som si ho trochu prelistovala,tie ilustrácie Iriny sú nesmierne jemné, pôvabné..Máš tam aj sieť blogerov,ktorí sú ti priateľmi...Ak si doma na materskej,skús to dať dokopy a vydaj to ako ...Blogerský život...Veľmi pekne fotíš a máš zmysel pre estetično,čo je veľmi vzácny dar,využi ho.
Ingrid L. Santy,poetka
 

 

Ďakujem za podnet a povzbudenie do ďalšej "tvorby", Ingrid. Veru, cítim aj podporu od blogerov, už len tým, že si pravidelne moje blogy čítajú, alebo ich vyhľadávajú, takisto aj čitateľov, ktorí nepíšu, ale vnímam ich signály. Je to pekné, a som im vďačná, úprimne zo srdca a hĺbky duše, nie sú to len slová, ale cítim to tak. Veď mi verili, pomáhali svojimi myšlienkam, keď som zdravotne (po vážnom úraze) stála nie veľmi dobre. Niektorí už ani nepíšu, neprispievajú do diskusií, ale cítim ich prítomnosť. (Ozaj, týmto pozdravujem veľkého džentlmena, diskutujúceho S.)
Ďakujem veľmi pekne za reakciu, poetka...
 

Aj tragické chvíle môžu skončiť šťastne,

nedaj si pomáhať od komunity,pomáhajú slabším a neschopným.
Vzopri sa,odmietni pomoc a choď si vlastnou cestou,lebo ťa pohltia
a budú si, neskôr, uzurpovať právo rozhodovať o tvojom živote.
Ak teraz nevládzeš,počkaj,všetko si v tichu premysli a ži si po
svojom.Sloboda je najvácnejší dych.Bez nej umierame,zaživa....
Ingrid Herichová Skubanová / poetka Ingrid L. Santy /
 
Hodnoť

Presne toto sa mi stalo v BA 3x.

Prvykrat na Kriznej ulici pri zastavke Legionarska - niekto vyhodil flasu z okna, rozbila sa o asfalt na chodinku asi meter odo mna, ulomky skla mi pristali na topankach. Druhykrat sa mi presne to iste stalo na Estonskej ulici vo Vrakuni. A do tretice na Farskeho ulici v Petrzalke, kde niekto pre zmenu vyhodil z okna drevenu dosku cca 50x50cm a ta letela par cm od mojej hlavy az tak, ze som citil vietor, ktory ta doska vyvolala. V prvom a tretom pripade som volal policiu (v druhom to asi nemalo zmysel vzhladom na vysoky pocet potencialnych pachatelov), pachatelov nevypatrali (policajti mi v oboch pripadoch telefonovali o par dni, aby mi tuto oznamili tuto "sokujucu" spravu). Myslim, ze spinavi fizli sa trocha rozhybu, az ked flasa ci iny predmet niekoho zabije.
 


Najčítanejšie


  1. Elena Antalová: Tu, v kupleraji, našom raji 180
  2. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 166
  3. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 149
  4. Michal Madaras: Politický boj má hranice 131
  5. Peter Gregor: Pomsta sa vypomstila, čo ďalej? 128
  6. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 125
  7. Peter Kollega: Pani Balogová, prečo SME asistuje pri samoamnestii malého Fica? 105
  8. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic 58
  9. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Vianočný večierok, na ktorý nikdy nezabudnem 57
  10. Irena Simunekova: Rozprávková krajina - Inovec 55

Rebríčky článkov


  1. Michal Madaras: Politický boj má hranice
  2. Vladimír Krátky: Mám home office, deti dištančnú a tu v hlavnom meste sa trápime s predpotopným internetom
  3. Roman Hutira: Za pracovnou ponukou dnes sa zväčša skrýva kompromis na úkor peňazí, či pracovnej náplne.
  4. Štefan Vidlár: Hlasný Hlas
  5. Jozo Peric: Pfizer má vďaka prvenstvu pri vakcíne proti Covidu dobre našliapnuté
  6. Július Kovács: Najlacnejší pohrebák sveta z Ruska. Len 11 000 €!
  7. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic
  8. Denis Jacko: Nechcem už spomínať
  9. Miroslav Binčík: Konverzná terapia v roku 2020? Budíček!
  10. Patrick Linhart: Hovorca si robí čo chce. Minister Mičovský o vyjadreniach svojho hovorcu ani len nevedel!


Už ste čítali?