reklama

Nebuďme ticho...

Celý deň to mám v hlave. Nemôžem vypustiť z hlavy myšlienky na udalosti, ktoré sa včera dostali na verejnosť. Takmer celú noc som presedela pri posteli môjho syna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Slzy sa mi kotúľali po tvári, nedali sa zastaviť, čo ako by som chcela. Syn spokojne spal, lebo mi dôveruje, že sa mu nič nestane, že je doma v bezpečí, že ho ochránim pred celý svetom. 

Včera som si vypočula jednu debatu, že čo už my, obyčajní ľudia, s tým môžeme spraviť, že sa nás to netýka, že sa novinár nemal vŕtať v hnoji slovenskej politiky. Vstúpila som do rozhovoru, vyjadrila svoj postoj, za ktorým si stojím.

Pán investigatívny žurnalista zomrel za nás všetkých, svoju prácu nerobil pre vlastné obohatenie, ako už len reportér môže na hodinách, ktoré prebdie, kedy nepozná oddych a pauzu, zbohatnúť? Kto iný, ak nie horlivý a zanietený žurnalista môže odokryť špinu v našej krajine, pátrať po pravde, hľadať dôkazy, chrániť svoje zdroje, ak nie poctivý novinár.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veď my ani netušíme, aká náročná je táto práca, (viem, každá tvrdá a poctivá práca je ťažká) nebezpečná, kedy nasadzujú svoje životy, kedy sú v stávke aj rodinní príslušníci, ak ide do tuhého...?

Ja som vždy blogy vnímala ako niečo, kde máme písať pekné udalosti, vyzdvihovať krásu bežného života, poukazovať na čaro prítomnosti, potešiť čitateľov pekným a pútavým textom, pridávať fotografie, ktoré čitateľa oslovia, vyvolajú emóciu.
Iste, môžeme žiť v pomyselnej bubline, písať kvetnato, nasadiť si ružové okuliare, žiť v ilúzii či klamstve.

Stále si to premietam, ako nejaký horor. Ako niekto zbavil života dvoch mladých ľudí. Predstavujem si, ako sa to stalo, že sa niekto vkradol k mladému páru a... myslím na pána žurnalistu a jeho priateľku, čo posledné videli, čie oči pri poprave. Strašne kvôli tomu plačem. Akoby zabili niekoho z mojej rodiny. Plačem, hoci som ich nepoznala, ale zasiahlo ma to veľmi hlboko... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Včera mi bolo povedané; ale ty si mamička na materskej, teba sa to netýka, ty vychovávaj syna, staraj sa oň, nerieš, čo nezmeníš, ibaže keď sa na to budeme pozerať takto, ak k tomuto ohavnému zločinu budeme ľahostajne pristupovať všetci, tak sa na Slovensku nikdy nič nezmení.

Ja sa z toho stále nedokážem spamätať. Bola pošliapaná demokracia. Neviem, kto každý má ruky pošpinené krvou, chcem však naivne veriť, že sa tento beštiálny zločin poriadne prešetrí, dolapia páchateľov, pravých páchateľov, a postavia ich pred súd. 

Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine reportéra Ján Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, priateľom, kolegom, ako aj všetkým novinárom, lebo to zasiahlo všetkých žurnalistov, a mnohých ľudí na celom Slovensku, ale aj v zahraničí...
Zároveň Vám ďakujem za Vašu prácu, my fakt ani netušíme, čo Vaša drina, hodiny a hodiny driny obnášajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes naozaj chápem, že to robíte pre celú našu spoločnosť, že sa ju snažíte očistiť od špiny, nie zbraňami, vyhrážkami, korupciou, zastrašovaním, ale pátraním po pravde, že idete ďaleko pod koreň podstaty, že to má zmysel.

Obdivujem vašu prácu...!

Prosím, nebuďme ticho... Žiadajme odpovede...

Nenechajme sa otupiť. Nezabudnime...

 

 

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu