Aj šťastné chvíle môžu skončiť tragicky

Autor: Marta Macošková | 28.6.2017 o 13:46 | Karma článku: 10,53 | Prečítané:  11914x

Keď človek vyvedie niečo pramizerné, poviem si, že všetci občas zídeme z cesty, urobíme nejakú hlúposť. Možno som naivná, ale stále v ľuďoch hľadám to dobré, aj keď sa javia mrzkí, ukričaní, zlovestní.

Včera predpoludním sa udialo niečo strašné.

Keďže som mala vyše pol hodiny času, povedala som si, že sa pred vyšetrením prejdeme. Obchádzala som jednu bytovku neďaleko polikliniky. Letné počasie nás ešte väčšmi podporilo v radosti - drobec práve spokojne sedel v kočíku, niečo džavotal, ja som si tíško pospevovala, usmievala sa na svet, úplne šťastná. Strieška od kočíka bola sklopená. Išla som po chládku, tak nech vidí lepšie aj periférne...

Synčekovi sa čosi znepáčilo, neviem, z ničoho nič. Zastavím, pozriem, čo sa deje. Všetko v poriadku. Podávam mu fľaštičku s vodou...

Vrátim sa späť k rukoväti kočíka. A v tej sekunde sa to stalo.

Na chodník tesne pred kočík dopadla prázdna fľaša. Niekto ju vyhodil cez okno alebo balkón, podľa intenzity dopadu, myslím, že dotyčný ’človek’ vynaložil poriadnu silu. Sklo sa rozletelo, inštinktívne som odtiahla kočík, maličký v šoku, ale neplakal. Obzerám vyplašené dieťa, či je v poriadku, v tej rýchlosti sa snažím dôkladne skontrolovať, či na sebe nemá úlomky skla. Našťastie ani škrabanec.

Roztriasla som sa. Hlavou mi prebehlo, čo všetko sa mohlo stať. Vzápätí som skríkla dohora, čo to robí, nech sa ukáže ten frajer. Bez odozvy, žiadna tvár v okne, ani výkriky, totálne ticho.

Okoloidúci krútili hlavami, so slovami, že to nie je normálne, veď vás mohol zabiť, kráčali ďalej, išli si po svojom. Ja som ešte chvíľu stála akoby paralyzovaná, v šoku, stískala som drobca, že sa našťastie nič nestalo, že nás to minulo. A potom som sa rozplakala.

Neskôr som to vyrozprávala lekárke, ako ma teraz poriadne mrzí, lebo som neprivolala policajtov bezprostredne po incidente, aby to vyšetrili, nech sa nič podobné nezopakuje, predsa na lavičkách posedávajú ľudia, ulica je dosť frekventovaná, opodiaľ je detské ihrisko. Doktorka mi vraví, že policajti by s tým asi veľa neurobili... 

Ani neviem, čo som týmto blogom chcela povedať. Asi len toľko, že človek musí byť v strehu, aj keď je šťastný, v eufórii životnej radosti, že za konanie, respektíve, správanie iných neručí. 

Ja viem, mala som volať políciu. Mala som to riešiť na mieste. Nikdy som nič podobné nezažila. Týmto by som aspoň chcela apelovať na vás, aby ste si dávali pozor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?