Drobnosti počas dňa ma robia šťastnou

Autor: Marta Macošková | 2.6.2017 o 11:00 | (upravené 21.6.2017 o 21:21) Karma článku: 8,70 | Prečítané:  597x

Pred šiestou mám v očiach šero. Privítala by som aspoň hodinu spánku navyše. Žabiatko nedočkavo poskakuje v postieľke, čaká, kedy ho z nej vyberiem. 

Joj, čo to: Mamina, ty si dnes aká lenivá, dolámaná, hovorím si nahlas.
Nemôžem sa prebrať.

Z vreckára postieľky vytiahnem knižku o zajačikovi. „Toto, toto, mama!“ ukazuje prstom. Nech sa páči, vravím, súbežne s ďakujem. Pampúšik sa chutne usmeje a urobí takú tú svoju rozkošnú grimasu. Sadá si chrbtom ku mne, ako  keď sa v nestráženej chvíli schováva s nejakým úlovkom a nepraje si byť rušený. Otvára knižku, už je v príbehu. 

Mám vzácnu príležitosť zdriemnuť si...

Šťuk. Všetky senzory podľahli spánkovému režimu.
Po polhodine vyskakujem z postele ako srnka, svieža a plná elánu. Pocitovo mám dojem, že som spala celú noc.

Jaško pripravený a keď vidí moje konečne otvorené oči, daruje mi šťastný úsmev. S poďakovaním za chvíľkovú regeneráciu, beriem drobca na ruky, stískame sa, a hopsa, dávať nás do poriadku, aby sme nezmeškali deň.  : ) 

V čakárni detských pediatrov ma upútal jeden z oznamov na dverách:
U nás môžete klopať. No nie je to krásne? K vidíte niečo také sympatické, na čo nie ste zvyknutí, ovalí vás eufória radosti. Je to pre mňa taká správa, že ju mám potom v hlave aj niekoľko dní, a mám dobrý pocit z lekárov.

Po rozpálených dňoch padnú zrážky. A mne sa to v tomto sparne javí ako najvzácnejší dar. Výdatný lejak kropí úrodnú pôdu, ovlažuje všetko naokolo, predzáhradky aj ľudí, ktorí nemali dáždniky. Osvieži myšlienky a preberie k životu.

Pri spomienke na nočnú búrku sa mi vracajú zážitky z obdobia tesne pred letnými prázdninami, myslím na roky takmer zabudnuté:

Keď sme sa s kamarátkou môjho detstva triasli od strachu, schované pred búrkou na tých najnevhodnejších miestach. V ruke držím piknikový košík, vidím Annu a Dianu v strašidelnom lese, kedy Anna čaká na pomoc, lebo si vyvrtla členok, a tak krásne sa bojí. Je to bláznivé, ale vtedy ste šťastím bez seba, lebo sa krásne bojíte. ; )

Spomalenie aspoň chvíľami

Predpoludním dieťatko spí, doháňa prebdenú noc. Kontrolujem izbu, jeho sladký spánok pri otvorenom okne - kvapky dažďa hrajú na piane okennej parapety uspávanku.
Vzápätí kontrolujem jablkový koláč. Vypínam rúru. Ešte potrebuje pobudnúť v zostatkovom teple.

Zalievam kávu. Vôňa kávy ako všeliek. Pozbieram kresby a voskové pastelky rozkotúľané po kuchyni. Som nadnesená. Akoby ma nič nebolelo a zabudla som na všetky smútky. Vravím si, ale no tak, hlavu hore, ideme ďalej... A skutočne to zaberá. Ostane mi opäť lepšie na duši. No áno, lebo nie vždy sa mi darí zvládať zápas s ľudskou aroganciou, surovosťou a bezohľadnosťou...

Vnímam, ako sa vône miešajú. Káva, dážď, jablká so škoricou.

Keď sa opieram o kuchynskú linku a zapozerám sa kdesi cez okno, zachádzam hlbšie do minulosti, prvýkrát cestujem sama vlakom.

Akoby  sa to udialo iba včera, spomienka na ten deň nezbledla. Akou významnou udalosťou bol pre mňa výlet do iného mesta. Cestovný lístok, čo som ho zvierala v dlani od vzrušenia, dobrodružstvo vo vlaku, to napätie, čo ma čaká na miestach, kde som nikdy nebola, kde to vôbec nepoznám. 

Presne sa mi vybavuje ten deň, ľudia mesta, opustená rozbitá lavička a vôňa malého papiernictva, v ktorom som si kúpila dopisný papier a pohľadnice do zbierky. Ani odkaz kriedou, ktorý som nechala na chodníku, nezmyl čas. 

Tešíme sa na otecka

Tatinovi posielame obrázky. Krátke správy o tom, aký máme deň. Obrázky z pieskoviska či výletu. Už sa nevieme dočkať príchodu, byť opäť v trojici. Teším sa na naše rozhovory, prechádzky, hry, náš smiech, jašenie, ktoré prichádza z ničoho nič. Alebo večer, keď za dverami počujem smiešky, či nezrozumiteľné šušušu, keď tatko uspáva.

A potom, keď všetko naokolo utíchne, prichádzajú naše nepísané rituály - spoločné posedenie pri káve, kedy sa hlbšie rozprávame. 
Vyjsť si do záhrady, usadiť sa v hojdačke, veľa sa rozprávať, alebo mlčať, byť pre nás...

Život je krásny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.


Už ste čítali?