Táto láska je už navždy

Autor: Marta Macošková | 4.5.2017 o 10:45 | Karma článku: 8,09 | Prečítané:  2284x

Odmalička som mala nejednu príležitosť povarovať dieťa, zarobiť mlieko, kočíkovať, improvizovať, keď bábo zaplače. Priznávam, nebrala som to nijako vážne.

Veď je to také jednoduché, zahrať sa s bábätkom, na chvíľu, na nejaký čas, dočasne.

Aj keď som som sa správala zodpovedne, zároveň som v sebe mala akúsi mladícku odvahu a namyslenosť, však v deviatich alebo devätnástich, uznajte, aké tam môžu byť strachy - veď je to veľká zábava, verila som si, že v starostlivosti o dieťa ma nič nemôže zaskočiť. : ) 
Až taká frajerka som ja bola.  Pyšná; čo vám budem klamať.

Život nabral také šialené tempo, o akom sa mi kedysi len matne snívalo

A odrazu tu bol malý človiečik, ktorý je od vás absolútne závislý, to malé bezbranné vtáčatko, mláďatko, ktoré chcete ochrániť pred celým svetom, na vás upiera tie svoje oči. Hľadá vás v miestnosti, ste jeho jediná istota v tomto bláznivom svete, aj preto  sa mu prihovárate, vysvetľujete činnosti, ktoré vykonávate, mama o chvíľku príde, ono sa upokojí, akoby ste si skutočne rozumeli, a začínali tvoriť jeden celok.

Stala som sa mamou.

A tak som si spomenula na tú moju pýchu v deviatich či devätnástich. ;) Keď prišli prvé problémy - teda ani nie problémy, skôr strach o dieťatko, prvé teploty, bôle,  zúbky či nepohoda. Kdeže dočasné opatrovanie. Mama nemá pauzu, neodchodí si na dovolenku, mama je mamou od skorého rána do neskorého večera, noci. A ja si to užívam.

Som mamou, aj keď som chorá, nevrlá, nespoločensky tichá, bez štipky energie, byť vonku každý deň, niekoľkokrát za deň - a teraz po roku, keď to už nie je o vychádzkovom tempe za rukoväťou kočíka, pomaličky za rúčku pri prvých krôčikoch, ale behať za drobcom, aj keď noha odmieta poslušnosť. ;) Vymýšľať program, čo navarím, akú potravinu dám vôbec bábu zjesť.

Zo ženy sa stáva medvedica

Nasledujem inštinkty.
Vedie ma intuícia, doposiaľ spiace zmysly, začína nový dobrodružný život s emóciami, bohatý na zážitky a euforické momenty. Spoznávame sa. 

A tie prekvapenia, ktoré dňami prichádzajú

Prvý smiech, prvé slová, prvá jednoduchá veta, prvé objatie zo strany dieťatka, prvé kroky, prvé vbehnutie vám do náručia, či iné prvé...

Čo môže byť krajšie, čo dodá viac sily a odvahy, ako keď si myslíte, že toto už nedáte, že fakt nevládzete, a drobec podíde k vám, dá vám pusu, či sa na vás usmeje takým úsmevom, až máte dojem, že sa na mieste roztopíte? Také povzbudenie dokáže dať matke iba dieťa.

Ale, teraz by som sa trochu vrátila - začala by som od začiatku. Juj, snáď z toho nebude pekelne zdĺhavé čítanie, ale veď viete, milí čitatelia, ako to to niekedy chodí - nie každý príbeh môžete vtesnať do útlej novely. ;)

Naučila som sa plánovať a vidieť viac, než kedykoľvek predtým

Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí by si dokázali svoju budúcnosť detailne naplánovať. Nie raz som sa zoznámila s rovesníkmi, ktorí mali úplne jasno v tom, čo a ako - až dosiahnu kariérny rast, budú mať postačujúcu finančnú zábezpeku, potom príde na rad stavba domu, časom, keď na to budú zrelí obaja partneri, sa pokúsia aj o dieťa, ale najprv trošku precestujú svet, užijú si voľnosti ako aj jeden druhého, lebo dieťa je - podľa niektorých ľudí - istý druh obety: brzdí v možnostiach či aktívnejšom cestovaní. Dosť dobre si pamätám tie rozhovory. Nedivila som sa nikomu a ničomu. Však každý človek alebo pár je svojim spôsobom unikát, naše plány či sny sa preto rôznia.

A tak sa stalo...

Áno, naučila som sa plánovať, vhodne načasovať odchod, poriadny výlet, dlhšiu cestu.

Na začiatku poznania bolo toľko obáv

...budem vedieť, ako byť mamou...?

Dnes sa nad tým len pousmejem, pretože, ani som si nestihla uvedomiť, že viem rozlíšiť typ plaču, stupeň únavy, a z toho, čo som sa najviac obávala, sa teraz len pousmejem. Niekedy si to všetko zbytočne komplikujeme prílišným uvažovaním, dopredu sa obávame, živíme v sebe strach, pritom príroda to tak krásne zariadila...
Ani neviem ako, zrazu som prijímala signály, ktoré drobec vysiela, keď niečo nebolo v poriadku, keď sa necítil v pohode, alebo prichádzal nejaký bacil.

Naučila som sa nesúdiť iných

Myslím, že jedno z najvýraznejších lekcií, ktoré mi dalo materstvo je, že som prestala ľudí súdiť. Neviem, či aj vy ste to v sebe niekedy mali, maminy, keď ste len tak v tichosti riešili ľudí, ktorých ste stretávali:

Keď som ešte nebola maminou, nechápala som, niekedy by ste ma až pristihli pri tom, ako dotyčnú matku odsudzujem, prečo zvyšuje hlas, dokonca na dieťa nepekne kričí, prečo cestuje v preplnenom dopravnom prostriedku (preboha, v rannej špičke!?), kde je sústredených toľko energií, vzduch celkom nevhodný, vydýchaný, prečo dieťa nevytiahne z kočíka, keď plače? Prečo kamarátka nedá spať svojho potomka, keď si toľko pretiera očká, zíva, zlostí sa, vari nevidí, aký je unavený? 

Materstvo mi otvorilo oči

Fakt. Možno patetické, ale je to tak. Zo svojho života som vypustila, dnes už tak banálne, nepodstatné veci... A viete, čo je na ňom ešte také kúzelné?

...materstvo je ako tešiť sa na niečo, čo prichádza postupne, všetky tie objavy, tá veľká neznáma, cesta, ktorú ešte nepoznáte, ale necháte sa ňou viesť.

...odrazu zisťujem, že som vo veciach aj nad nimi.

...život je tak krásne krásny, rozmanitý, farebný, pútavý.

...a áno, až teraz viem, čo mi v živote doposiaľ tak veľmi chýbalo.

Ja viem, že som teraz taká "šaľenky" uveličená, natešená, že prídu aj starosti, vzdor, á nech... ;-)

Materstvo je nádherná láska, teplo, neha, domov, cesta veľkého poznania...

Materstvo ma pozvalo na jeden veľký výlet poznania. Táto láska je už navždy. 
Je to láska, ktorú by som dopriala poznať každej žene.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska je bližšie k tomu, že bude vyberať zo straníkov aj šéfa Ústavného súdu

Prezident v najbližších mesiacoch obmení celý Ústavný súd. Súčasné dianie by malo byť podľa odborníkov mementom, čo by sa nemalo opakovať.

ŠPORT

Starosta: Zo Slovana mi chýba zázemie i kabína. V KHL by mali skončiť

V reprezentácii sa hrá odlišný hokej.


Už ste čítali?