Všetko, čo ma dnes potešilo

Autor: Marta Macošková | 19.12.2016 o 9:24 | Karma článku: 9,96 | Prečítané:  457x

Pred niekoľkými dňami som si vymyslela jednu domácu úlohu. K večeru zaznamenám, čo ma počas dňa potešilo. Už prvý deň mi ukazuje, že toho vôbec nie je málo.

1. Ranný džavot môjho dieťaťa

Keď po ťažšej noci otvorím oči a maličká ruka ma ťahá za nos, alebo ťape po tvári, dožaduje sa pozornosti, chce sa hrať a džavotaním mi želá dobré ránko. Keď sa na mňa hneď zrána usmieva, ako to len deti dokážu, a ja mám pocit, že sa z toho, čo dáva môjmu životu, jedného dňa naozaj roztopím.

2. Rozprávková zimná námraza

Zobudili sme sa, ako zvyčajne, ešte do tmy a úplného ticha nezobudenej krajiny. S prvým ranným vetraním do vyhriatej izby vstúpil mráz. A s mrazom niečo rozprávkové.

Inovať, tá čarovná romantická krajina v bielom svetrisku, po noci mínusových teplôt sa objavili snehové vločky po obvode okna a na parapete ľadové cencúle. 

Čakáme pri okne. Mám veľmi rada tieto chvíle. Malá dlaň na studenom skle, do machule orosenej od dychu dnes kreslím lienku. Smejeme sa. Malý človiečik ma nabáda, aby som niečo rozprávala.

Tento život je tak jedinečná príležitosť... 

 3. Príprava na prechádzku s dieťaťom

Chystám raňajky, varím vodu na čaj a kávu, balím sušienky do cesty, termosku na teplý nápoj. Niekedy si niečo rozprávame a niekedy sa obaja odmlčíme.

O chvíľu vyrážame, prihováram sa synčekovi, ktorý čaká na moje ďalšie slová a odpovedá mi svojim veselým sla-bi-ko-va-ním, prvými slovami, a stále ukazuje k oknu. Mama mama; hrájúc sa s nachystanou čiapkou. V strehu, očakáva, čo sa ide diať, čo máme v pláne.

4. Prechádzka. Spokojne obdivujeme zimnú krajinu

Pampúšik maximálne uveličený z toho, čo je všade navôkol, toľko zvedavosti a pozornosti, v pojazdnom domčeku mlčky sleduje zimnú krajinu.

Tiež si užívam ticho, ktoré nastane... : )

Život je taký nádherný...

5. Stopy v snehu, domov, dôvera

V snehu som objavila stopy rodiny vrabcov. A spomenula som si, čo sa mi snívalo. Taká spomienka na známe budíčky kdesi nadránom, keď sme ešte neboli rodičmi. 

Jemným zatrasením po ramene sa ma, môj milý, snažil prebrať. Nebránila som sa a nechala som sa zavinúť do deky. Oči som ešte mala pozliepané snívaním. Ale išla som - to je tak, keď sa necháte viesť rukou, ktorej dôverujete. Sňal dlane, čím odkryl už beztak úplne zatvorené oči, spiace viečka... A tu zrazu črieda sŕn pod našimi oknami v záhrade...

6. Návrat a konečne opäť v trojici

Už si takmer na Slovensku. Po telefóne dolaďujeme detaily, mám rada ten víchor, tú neposednosť, ktorá s Tebou príde...

Stále sa niečo deje, rozhovory, objatia, prechádzky, snívanie, rozhovory so slovami, ale aj bez nich, plánujeme, žijeme, zdieľame zážitky, o ktorých sme sa ešte nestihli zmieniť, pohľady - šťastné aj zamyslené pohľady, spoločná príprava obeda, večere, s akým rituálnym gestom predo mňa pokladáš hrnček s kávou, rada sledujem tú koordinovanosť a Tvoj pohľad či jemný úsmev práve v tom okamihu, blízkosť, a k tomu hry s našim dieťaťom. Teplo, neha, láska. My...

...a kytica : )

7. Prípravy, ktoré vrcholia, sú ako kúzlo...

...keď viete, že sa už už objímete a v objatí je všetko, lebo objatie je najviac a potom bozk a pusa do vlasov, na čelo. Pár hodín, kilometrov, schodisko, prah... : )

Výroba dekorácii, ozdôb, pomarančové kolieska vysušené, škoricové tyčinky, bavlnky, ktoré ostali navlečené v ihle, roztrúsené gombíky sú už v krabici, štetce, ceruzky, temperové farby, vodové, tuš, škatuľky, všetko je už na svojom mieste.

Osobné maličké darčeky. Z lásky. Ochutnávky lineckých koláčikov, kontrola kyslej kapusty, sušené hríby, bobkový list, čečina vo váze, vôňa živice, šípkový konárik, naše prvé Vianoce s dieťaťom, aká veľká udalosť...

8. Keď sa prehrabujem v mojej zbierke pohľadníc

Večer, v noci, nedalo sa mi zaspať, tak som vytiahla moju zbierku pohľadníc. Vypísaných, podarovaných, vlastnoručne vyrobených, všakovakých, tématických, také úžasné chvíľky, určite aj vám dobre známe. Keď si vyberiete obľúbenú hračku - modelársky kúsok, vláčik, tatrovku alebo tak. : )

9. Radosť, ktorú som videla v očiach

A čo ma ešte potešilo? Sestre sa v nedeľu podaril taký tropický koláčik, ktorý mi hneď priniesla na ochutnávku. No takú radosť, čo som videla v jej očiach, to sa len tak nevidí. Tak som sa z toho tešila, že až!

10. Keď si čítam vianočné príbehy, blogy, recepty

Možno toho už aj máte dosť, všetkých tých vianočných tém, pesničiek, odkazov. Ale nehnevajte sa na nás, aspoň ja, za seba v skratke: až v posledných rokoch viem uskutočniť Vianoce, tešiť sa z nich, konečne vnímam atmosféru a čaro tohto obdobia... A v tomto roku výnimočne najviac! Pre dôvody uvedené vyššie. ; )

Milí čitatelia,

týmto Vám chcem zaželať pokojné Vianoce, nech ste jednoducho radi a šťastní.
Želám vám všetko dobré, pokoj duše, teplo domova, blízkosť, nech nikto z vás nie je sám...

Ďakujem vám za spoločnosť v roku 2016...

Som (tu) s vami rada! : )

Ď a k u j e m...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Milosťou pre Kajínka Zeman spochybnil právny štát

Český prezident má stále dosť sily škodiť českej demokracii.


Už ste čítali?