Keď vzduch začal voňať jeseňou

Autor: Marta Macošková | 27.10.2016 o 12:29 | (upravené 29.10.2016 o 19:35) Karma článku: 11,31 | Prečítané:  429x

Ani nie v polovici septembra, tuším, padol k mojim nohám jej prvý list. Pod oknami hudobnej školy som uspávala dieťa v kočíku. Stále sa len nespokojne mrvilo. Nie a nie zaspať.

Uspávanka okolia

Prelet sťahovavých vtákov, živá pohľadnica vyskladaná z brezy, lipy, gaštanu, jarabiny, jaseňa, vejáre javora, ani pohľad na kôru vysokých drevín netíšili nepokoj.

Riekanky škorcov, čvirikanie drobných návštevníkov ulice - vrabcov hrajúcich sa na plote či chodníku v našej tesnej blízkosti, veslovanie straky počas letu, tá harmonika jej krídel, na ktorú je radosť pozerať, jej nápadný kloklotavý hlas, lietajú si nad nami celá rodinka, dokonca aj pesnička o nezbednej hruške od mamy sa míňali účinku. 

Ovečky vykreslené zo sivastých mrakov v snahe, aby dieťa pri pohľade na pohyblivé obláčiky zaspalo, sa márne pásli po oblohe.

Opätovne si Ťa vyťahujem z kočíka do náručia, moje malé unavené vtáčatko; keď sa Ti už nedarí zavrieť mierne zaslzené oči, keď sa Ti už nedarí stretnúť so spánkom; takto z výšky si môžeš aspoň zaostriť na všetko, čo vnemy, malý bádateľ, prirodzene zachytia. Prestaneme sa upínať na spánok. Odpútame pozornosť.

A potom sa udialo niečo krásne

Z okien hudobnej školy - v tom čase bývali otvorené dokorán - vyleteli prvé akordy. Akoby z notového zápisu vyskočil husľový kľúč, noty, stupnice, melódia. Hudba violončela, klavíra, flauty doľahla až k nám, sadala na stromy, lavičky, do uší, pozvoľna objímala dušu krásou. Netrvalo ani minútu, a maličký spustil hlavu na moje rameno.

Živý koncert plač, do nepohody unaveného dieťaťa, celkom odstránil. Keby len to. Emócia sa vybičovala k pocitu, aký som dlho nezažila. 
Keď dieťatko spokojne zaspalo, až si tak zvesela pochrapkávalo, nadišiel moment, kedy som si uvedomila, že jeseň mi prišla naproti v nepoznanom prevedení, jeseň k nám pristúpila, neobvykle, s vážnou hudbou.
Vážnu hudbu vyhľadávam iba vo výnimočných chvíľach. A pritom vie byť omamná, krehká, vznešená, oslovuje, čo-to prebúdza, drží v napätí ako poézia prekliatych básnikov, páli, provokuje, otvára temné zákutia mysle - čaruje, objíma, rovnako aj láme na milión kúskov.
Akoby na ňu človek potreboval vyzrieť.

 Ožíva všetko zabudnuté

S jeseňou prišlo spomalenie, vietor, ktorí strapatí načesané vlasy, snívane, tichosť, vkrádanie sa do hlbín zatvorených komnát, vkrádanie sa do duše seba, nás aj iných.

Objavila sa aj nová, zdravšia červeň v lícach, prvé ranné mrazy, hmly, ó, tie šľahačkové hmly, husté, temné, ktoré povzbudzujú fantáziu; ožívajú škriatkovia, víly, staré príbehy a povery.

S jeseňou prišli predlžujúce sa prechádzky, prechádzky v každom počasí. Vchádzame do vetra, farieb ale aj do sychravosti a mokroty. Vyrábame šarkanov, alebo ich kreslíme kriedou na chodník. Vyfúkame bublifukové bubliny. Vraciame sa. Odchádzame. Nachádzame. Otvárame dvere predstavivosti, tajomnosti, spomienkam, ponorení do hudby, melanchólie, obklopení nehou a láskou.

A v teple domova budeme čakať, akým návratom nás opäť prekvapí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, odhalila sa aj Penta

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar píše pre časopis, ktorý finančne podporuje rezort vnútra.

DOMOV

Učiteľ: Progresívnych učiteľov ministerstvo kleplo po prstoch

Rodičia a učitelia zbierajú podpisy.


Už ste čítali?