Keď vzduch začal voňať jeseňou

Autor: Marta Macošková | 27.10.2016 o 12:29 | (upravené 29.10.2016 o 19:35) Karma článku: 11,31 | Prečítané:  435x

Ani nie v polovici septembra, tuším, padol k mojim nohám jej prvý list. Pod oknami hudobnej školy som uspávala dieťa v kočíku. Stále sa len nespokojne mrvilo. Nie a nie zaspať.

Uspávanka okolia

Prelet sťahovavých vtákov, živá pohľadnica vyskladaná z brezy, lipy, gaštanu, jarabiny, jaseňa, vejáre javora, ani pohľad na kôru vysokých drevín netíšili nepokoj.

Riekanky škorcov, čvirikanie drobných návštevníkov ulice - vrabcov hrajúcich sa na plote či chodníku v našej tesnej blízkosti, veslovanie straky počas letu, tá harmonika jej krídel, na ktorú je radosť pozerať, jej nápadný kloklotavý hlas, lietajú si nad nami celá rodinka, dokonca aj pesnička o nezbednej hruške od mamy sa míňali účinku. 

Ovečky vykreslené zo sivastých mrakov v snahe, aby dieťa pri pohľade na pohyblivé obláčiky zaspalo, sa márne pásli po oblohe.

Opätovne si Ťa vyťahujem z kočíka do náručia, moje malé unavené vtáčatko; keď sa Ti už nedarí zavrieť mierne zaslzené oči, keď sa Ti už nedarí stretnúť so spánkom; takto z výšky si môžeš aspoň zaostriť na všetko, čo vnemy, malý bádateľ, prirodzene zachytia. Prestaneme sa upínať na spánok. Odpútame pozornosť.

A potom sa udialo niečo krásne

Z okien hudobnej školy - v tom čase bývali otvorené dokorán - vyleteli prvé akordy. Akoby z notového zápisu vyskočil husľový kľúč, noty, stupnice, melódia. Hudba violončela, klavíra, flauty doľahla až k nám, sadala na stromy, lavičky, do uší, pozvoľna objímala dušu krásou. Netrvalo ani minútu, a maličký spustil hlavu na moje rameno.

Živý koncert plač, do nepohody unaveného dieťaťa, celkom odstránil. Keby len to. Emócia sa vybičovala k pocitu, aký som dlho nezažila. 
Keď dieťatko spokojne zaspalo, až si tak zvesela pochrapkávalo, nadišiel moment, kedy som si uvedomila, že jeseň mi prišla naproti v nepoznanom prevedení, jeseň k nám pristúpila, neobvykle, s vážnou hudbou.
Vážnu hudbu vyhľadávam iba vo výnimočných chvíľach. A pritom vie byť omamná, krehká, vznešená, oslovuje, čo-to prebúdza, drží v napätí ako poézia prekliatych básnikov, páli, provokuje, otvára temné zákutia mysle - čaruje, objíma, rovnako aj láme na milión kúskov.
Akoby na ňu človek potreboval vyzrieť.

 Ožíva všetko zabudnuté

S jeseňou prišlo spomalenie, vietor, ktorí strapatí načesané vlasy, snívane, tichosť, vkrádanie sa do hlbín zatvorených komnát, vkrádanie sa do duše seba, nás aj iných.

Objavila sa aj nová, zdravšia červeň v lícach, prvé ranné mrazy, hmly, ó, tie šľahačkové hmly, husté, temné, ktoré povzbudzujú fantáziu; ožívajú škriatkovia, víly, staré príbehy a povery.

S jeseňou prišli predlžujúce sa prechádzky, prechádzky v každom počasí. Vchádzame do vetra, farieb ale aj do sychravosti a mokroty. Vyrábame šarkanov, alebo ich kreslíme kriedou na chodník. Vyfúkame bublifukové bubliny. Vraciame sa. Odchádzame. Nachádzame. Otvárame dvere predstavivosti, tajomnosti, spomienkam, ponorení do hudby, melanchólie, obklopení nehou a láskou.

A v teple domova budeme čakať, akým návratom nás opäť prekvapí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?