reklama

Tie večné hodiny

Z bytu o poschodie vyššie sa ozývajú tiché kroky. Byt nad nami preto nie je bez života, ale život v ňom je roky studený a smutný. Je niečo po šiestej hodine ráno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Dynamiku pracovného tempa, ktoré nahodíš na nočnej smene a mechanický hluk od montážnej linky teraz vystriedalo mŕtve ticho. Si doma. Tvoje prvé kroky vedú do kuchyne. Hrnček so silnou horkou kávou si berieš do svojej izby. Chvíľu stojíš pri okne a počúvaš intenzívne kvílenie vetra s takou pozornosťou, akoby to mal byť najkrajší okamih dňa.

Koľko je tomu, čo sa nerozprávame? Ak nerátam pozdravy, keď sa míňame pred vchodom do bytovky. Keď si mi pred časom blokoval nákup, vyhýbal si sa pohľadu do očí. Nechcel si byť takto konfrontovaný. Chápem Ťa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomínam, ako si ma učil stavať bunkre, plte a hrad z piesku, ako prežiť v prírode. Viem, že si ma vnímal ako sestru, ktorú si si veľmi prial. Raz si sa nahneval, keď som sa dala dokopy s nesprávnym chlapcom. Viem, koho Ti pripomínal. Dnes už áno. Pre hlúposti, rozchod v názoroch a malicherné nezhody si ľudia často vedia dať nezmyselné zbohom.

Tvoja mama ma raz pozvala k Vám na čaj. Vedela som, že by to voči Tebe nebolo fér. Tá hrdosť na Teba, cítiteľná z jej hlasu, mi vždy podlamovala kolená. Niektorí susedia o nej hovoria nepekné veci, ľudia, čo chodia každú nedeľu do kostola, mi pred schránkou s reklamnými letákmi hovoria, že práve teraz by sa mala pozbierať, už len kvôli deťom, s opovrhnutím ju považujú za blázna, ženu neschopnú postarať sa o deti. Vtedy som dosť zlá a poviem niečo primerane hnusné na jej obranu, nech majú po schôdzach bytových dôverníkov, o čom klebetiť. Už zabudli...!?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia z paneláku si toho veľa pamätajú. Roky v tichosti načúvali divadlu. Bol si malý chlapec a Tvoji súrodenci mali ešte ustlané v perinke. Kvôli cirkusu boli často vytrhnutí zo spánku. Vtedy si ich striedavo, ako mama, upokojoval na rukách, aby neplakali. V obave o život svojej mamy si vždy schoval všetky nože z kuchyne na bezpečné miesto. Učil si sa hneď po škole a poobede dospával, čo si v noci zameškal. Návraty z baru alebo od milenky v nočných hodinách Ťa vždy postavili do pozoru. Kopanec do dverí spálne a dobre známy cirkus začal odznova. To si už držal nočnú a "zachraňoval" životy. Susedia spočiatku privolali políciu. Nikdy sa nič nevyriešilo. Pripisovali to skutočnosti, že on sám bol príslušníkom zboru. Ľudia si toho veľa pamätajú. Dnes radšej o všetkom mlčia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes si už dospelý a súrodenci tiež dorástli. Aj keď je dávno preč, občas sa budíš uprostred noci vďaka temným snom a výkrikom z minulosti. Mohli ste si vydýchnuť. Fyzická a psychická tyrania si však vyžiadala svoju daň. Tvoja mama je vážne chorá, strhaná a slabá. Robíš, čo môžeš. Dve roboty a príležitostné brigády pokrývajú najnutnejšie výdavky. Nikomu nič nevyčítaš. Nikdy sa nesťažuješ. Na vzťahy si príliš utiahnutý. Pre mňa rovnako aj pre Tvoju mamu a súrodencov si hrdina.

Z bytu o poschodie vyššie sa ozývajú tiché kroky...

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu