reklama

Rozprávkar pod svietnikom zabudnutej knižnice

Stretli sme sa oveľa skôr. Asi sa to nemohlo začať inak, než v priestoroch detskej izby, lebo práve v nej prebiehali moje nezvyčajné literárne začiatky. Nezvyčajné, lebo sa odohrávali najmä po večeroch a pod posteľou. Zašitá som sa tam krčila, schovaná, ako pehavá myš v pelechu, aby svetlo z baterky nezobudilo moju malú sestru. Boli to knihy zo studnice ľudových múdrostí v rozprávkach od Pavla Dobšinského.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Rozprávkové knihy časom vystriedali záživné dobrodružné výpravy Jula Verna, dievčenské romány, literatúra faktu, dejiny výtvarného umenia. Až raz...

Blížil sa víkend, bol studený a veterný podvečer - v usmoklenom počasí ma zlákal komorný duch knižnice. S knihovníčkou sme si vymenili trochu rozpačité úsmevy a pozdravy. Keď zbadala, ako sa chvíľu iba tak obzerám, spýtala si, či hľadám niečo konkrétne, že mi rada pomôže. Tu, kde neexistujú prekážky. Nebolo treba; s poďakovaním som pokrútila hlavou, vzápätí jej bolo všetko jasné - bez ďalších slov a otázok pokračovala v triedení vrátených kníh, čo sa pred ňou nakopili. Jesenný kabát som odložila na vešiak, a hoci som stála chrbtom, počula som, že sa usmieva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stôl, tvrdá drevená stolička, miesto pri okne, vôňa starých viazaní, akvarel zátišia Podunajskej nížiny, ktorý mi pripomenul Nízku oblačnosť od Kláry Jarunkovej, vďaka čomu knižnica nestratila nič z atmosféry dávnych dôb. Na stole nie je kalamár a husacie brko, ale pero a papieriky. Ktovie, snáď pre myšlienky vlastné. Alebo skôr papieriky, prichystané na koncept poznámok, ktoré sa pri ďalšom čítaní postupne dopĺňajú, a zakladaním do kníh sa takto niektorým kapitolám prikladá osobitý význam. Postávala som pred policami detskej literatúry, kde si ma našla veľká kniha ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, ilustrovaná Ľudovítom Fullom. Úprava: Mária Ďuríčková, vydanie: Mladé letá 1985

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nadchádzajúcemu článku som sa zamerala na život a dielo Pavla Dobšinského, lebo jeho odkaz si ku mne, nenápadne, opäť raz našiel cestu... dnes v malej zabudnutej knižnici, no občas prichádza poľnou cestou, inokedy sedí na lúke. Možno je prítomný, keď sa dívam do údolia, alebo pozerám srdečným ľuďom z pohostinných lazov do očí. Je v rozprávkach, je všade tam, kde žije človek v spojitosti s človekom a prírodou. A za tú spojitosť slobody a zodpovednosti, za tie návraty k zdanlivo zabudnutým autorom, chová vo svojom srdci nesmiernu vďačnosť.

obrázok knihy rozprávok: tu a perex foto: ja, hudba k článku: skús

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu