Zasiať rozprávky

Autor: Marta Macošková | 3.4.2012 o 21:43 | (upravené 20.8.2012 o 19:38) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  415x

Bol jeden z tých večerov, keď sme si sadli k svietniku ako od júna okolo ohniska, no tentoraz sa nerozprávali hororové príbehy, iba sme sa vrátili do čias rozprávok, lebo niekedy sa zdá, že v zlomkách zúrivých sekúnd už zabúdame vidieť svet očami detí. Hodnú chvíľu sme mlčali, vnímali tmu a ticho, akoby sme sa stali rukojemníkmi predstavivosti. A pritom nestačí viac. Predstavivosť nepotrebuje drahé rekvizity, je v človeku samom, len sa občas bojíme odraziť od zeme, lebo tie pády potom bolia.

dreemshra pasteliek

Minule som sa schovala v uličke rozprávok. Bolo tam teplo a ticho. Niekde medzi slovenskými povesťami a Ezopovými bájkami stála babička. Mala lesklé strieborné vlasy a veľké okuliare, ktoré zvýrazňovali mäkkosť a pokoru.

Prvé, čo ma pri pohľade na jej ruky napadlo, boli slivkové buchty, ktoré pre svoju znamenitú chuť nestihnú vychladnúť.

A tiež ma napadlo, že nepochádza z mesta. Jedna z babičiek, čo predčíta rozprávky, u ktorej trávia leto pravnúčatá, tak trochu odchované na lupienkoch a cole, aby sa dotkli pravého života na vidieku, aby nepoznali mláďatá zvierat, chov a zvyklosti len prostredníctvom knižných publikácií.

Na kvetnú nedeľu ma vo výťahu napadlo, že nepoznám mená susedov, ktorým sa zdravím, iba hladím ich psov, a keď sa večer vraciam domov, je rozsvietené v tých istých oknách, len rozmýšľam, či niekto pri lampičke číta deťom rozprávky.

Vraj znečistenie prostredia vypovedá o ľuďoch, ktorí v ňom žijú, som si spomenula, keď akýsi muž zdvihol z trávnika prázdnu krabicu od pizze, aby ju odhodil do koša.

Pod balkónmi sedeli žaby, vyfúkali dym z cigariet ako skúsené ženy, riešili prázdny byt u tety jednej z nich - to bude mela, šráci, chľast a všetko, čo k poriadnej Veľkonočnej žúrke patrí. A čo nepatrí, o tom sa nehovorí, na to sa iba spomína.

Napadli ma jarné priesady, dni pripravené na vernosť, chvíle pasteliek a tulipánov.

Z kopca som včera pozorovala slnko, ako zapadá, stráca sa. Nechcela som ho zachytiť objektívom, iba si počkať na moment, kým sa ma nedotkne pocitom.

O pol ôsmej večer:

aby ťa bol celý vesmír plný.
.
.
A rád by som bol, keby si raz v živote bola: áno.
Áno na srdci a áno na ústach.

(S hlavou v ohni: Miroslav Válek - úryvok)

obrazy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?