Ty sa spamätaj, M...

Autor: Marta Macošková | 17.7.2011 o 19:09 | (upravené 9.9.2012 o 14:50) Karma článku: 9,57 | Prečítané:  2986x

Asi dobre poznám také ticho, ktoré sa dá neprekričať, keď chabé pokusy vzdorovať, napršia do dužín. Jedno mávnutie nič neznamená; opakujem si. Asi poznám taký rev, aby jedným mávnutím všetko stíchlo. Pekne nahlas som si vravela v chládku nedeľného rána.

potichu mi niečo rozprávajkoľkí počujú?

Pri pohľade na starý manželský pár, ktorý si to meria do kostola, mám zimomriavky:

to On - vysoký, podrobne šedivý, fešák zamladi s výrazným huncúctvom v ľavom oku, aj by som povedala, že vojnový veterán, v zime určite kŕmi posledné labute;

to Ona - o hlavu nižšia, pokrivkávajúca, prísne črty tváre, taká praktická a vecná, iste vášnivá zberateľka, koketa za búrlivých čias, hádam aj bývalá učiteľka;

to Oni si prežili päťdesiat rokov manželstva? Zavše sa dá pochopiť, keď jeden skoná žiaľom za tým druhým, v krátkom čase.

To vieš, dievča, lebo dnes sú aj rozvody také rýchle, ak vôbec k manželskému zväzku dôjde, veď manželstvo sa dnes nenosí, pre pragmatické dôvody. No nedívaj sa na mňa takto. Ty si odkiaľ prišla? - vidím v tvárach tých normálnych. Normálnych, rozumieš.

A v sobotu, autobus s nápisom Svadobná jazda

Potrebovala som, o tom s niekým nehovoriť, iba utekať, počuť, ako dýcham, dovidieť na slobodu z vtáčej perspektívy, divokým dupotom koní prebiť trpké (?) ozveny srdca. Nezahnať sa do úzkych, nemyslieť na nič. Stíchnuť a stískať život taký, aký je. Plakať, keď sa slzy kotúľajú po lícach ako po hodvábnom plátne, nehanbiť sa za ne, ani za smiech, ani za ohnivý tanec nadránom v chladnej orosenej tráve, neviniť sa z vitálnej opilosti, iba byť. Chvíľu špinavá, mokrá, bosá, bez potreby sa niečím stať; vášnivá studená besná korisť, pehavá, pehy na nose, veľa pieh, nebyť nikým, iba žiť. Tak akosi.

Dotýkať sa kníh... minulých

Dňa 13.07.2011 zomrel Tibor Ďurák - majiteľ najväčšieho antikvariátu v strednej Európe. Pomyslela som si na jeho rodinu, na obrovského ducha tohto muža, na pravidelných zákazníkov, veľkorysých dobrodincov, zablúdencov, čo v nečase prišli oklepať zmočené telo pod tiažou šiat. Štípe pach kníh, cítiť dotyky tisícich návštevníkov, mastné odtlačky po stranách, schované záložky a odkazy ceruziek, čo niečo znamenajú, zvýrazňujú subjektívne jadro. Myslím na police zabudnutých autorov, na prach farieb, na tiché uličky medzi policami, na chládok zožltnutých strán, na hlinu; o to väčšmi na život.

domov

Taký... vzťah

I.

Spoločné bývanie. Vzťah bez obrúčky, bez pachu v kostole, bez vrúcneho áno, bez hladkých, čistých, jednoduchých sobášnych šiat, jedného dňa. Chvíle, na ktoré sa časom iba spomína, spomína potichu, spomína nahlas v spomienkach na fotkách a na fotkách zviazané pozostatky vôní. Spomienky v srdci a keď deti rastú.

Bez svadobného rituálu je aj hádka otvorená, akoby si stála v prievane a jediný krok zmení celý doterajší život. Naposledy otočíš kľúčom v zámke; jednoducho sa zbalíš, odídeš, otrasieš sa v základoch - Ty, hlavná hrdinka románu, naposledy zhasneš. Niečo, čo je jednoducho naposledy. Sú, sú aj takí, pre ktorých má sobáš hlboký význam, sú aj takí ako Ona a On, bez manikúry v srdci. Poškrtám potrhané tváre roka, na ktoré si nepočkám. A možno počkám, kým zhasne opäť niečo viac, než by to bolelo, viac, než by sa o tom dalo hovoriť v sukromných vetách. Možno to urobí za mňa, čas. Asi sa to tak hovorí, ľudia to tak hovoria, lebo ľudí počujem rozprávať, že voľný vzťah je in.

II.

Voňajú jahody, jahody v koláči, jahody v miske a na zemi ceruzky so zlámanými tuhami, preto sa nedajú zastrúhať. Nová tuha v dvadsaťročnom pere vonia po jahodách.

III.

Ešte raz sa vytočím, aby som lepšie videla na deduška, ktorého život je spečatený so záhradou, záhrada vo vlasoch, záhrada v speve, záhrada v hneve, keď sa znenazdajky prirúti nevítaný hosť. Dobre je to takto. A jeho hlas počujem z diaľky, želať mi na zdravie, až kýcham, keď ma šteklí v nose jeho záhrada; sa na tom neskôr zasmejeme.

A potom si čítam článok o tom, ako sa zachovať pri búrke, keď sme v lese, na otvorenom priestranstve, blízko vodnej plochy, potrebné návody, a som rada, že si ešte stále dokážeme poradiť. Toto je fajn.

 

perex
čarbičky: ja
antikvariát

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?