V tôni melódií

Autor: Marta Macošková | 22.2.2011 o 13:03 | (upravené 19.11.2011 o 15:11) Karma článku: 4,22 | Prečítané:  1171x

Vivaldiho Jar sa ozýva v sne môjho poludnia, keď vrava sveta na istý čas zaspala. Cesta k hudbe, akoby verne spútaná so srdcom vari každého tvora, ktorému učarovala v správnych chvíľach, keď sa prvé tóny vtisli do uší, a potom pôvabne okúzlili na celý život. Hudba dostala šancu. Na základnej škole sme s L. vytvorili melódiu a text piesne, keď sme ako strelené vzali prútený košík na prvý piknik v prírode. Počas štúdia sme si vymenili listy, v ktorých nepravidelné pohmkávanie dostalo príchuť pikniku, iba tak, keď nič iné netreba. Snáď pre myšlienku a pocit zo spomienky súvisle rozmotať vône tónov po texte, ktorý nám niečo rozpráva. Bodka krátkej animácie nespieva, ale poznáme jej hĺbku.

Koľko pravdy je v ľudových piesňach, lebo skúsenosti stáročí pomaľovali životy mnohých generácií. Karol Zachar v Rodnej zemi spevom doprevádza ťahy štetca, keď v sále prebieha nácvik Lúčnice. Dievča ho šibalsky vábi k ostatným do zboru. Veci možno spájať. Nebojím sa zániku ľudoviek pre iné žánre, pre moju istotu to možno stačí, lebo folklór je nesmrteľný; v tradícií súborov, hoci nie všetko, čo vytvorili, mi znie počuteľne blízko.

tradíciou

...keď hudbu pestuje čas

 

Kto z otcov, mám, povedzme dnešných tridsiatnikov by si nepamätal predstavenie Na skle maľované. Tiež som mala možnosť zúčastniť sa na jednom z posledných. Listujem späť, bol to jeden z najkrajších darčekov k narodeninám, aký som doposiaľ mohla prijať. Studené lavičky amfiteátra dnes chátrajú, zívajú prázdnotou, keď bola pod zadkom teplá deka, ktorá padala; keď potlesk, výskoky, ovácie nadšenia a prúd radosti do srdca. Vtedy.


Na skle maľované

...jedinečné predstavenie

 

Dramatické výhrady na hudbu posledných rokov neznamenajú, že netreba ísť ďalej, s dirigentom v sebe, kým sa raz zídeme s pochopením pre popové štýly dneška. Ponechať priestor alternatívnej hudbe, poznať však korene, pretože sa všetko vždy vracia, nielen móda, údery a kus tvojho sveta, na ktorý časom zanevrieš; ale i dávna, chvíľami zabudnutá hudba, z ktorej mnohí autori prirodzene čerpajú...

Rozmar túžby alebo rozumu, keď sa započúvam do tanca tónov, keď všetko znie hrejivo a farbisto, ako pri Vivaldiho Jari, keď vidím tíchnuce vtáctvo, rozhovory stromov, preciťujem pôžitok, tak trochu prehnutá tichým otázkam, naklonená sile, ktorá maľuje príbehy a tká batistové nite jarného vánku. Konáre hudby vejú vo všetkých kútoch sveta. Niekto zvoní, tak nabudúce...

 

zdroj fotografie: olcnava.sk / folklór

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Milosťou pre Kajínka Zeman spochybnil právny štát

Český prezident má stále dosť sily škodiť českej demokracii.


Už ste čítali?