Ujo Notabene

Autor: Marta Macošková | 24.1.2011 o 21:40 | (upravené 19.11.2011 o 14:57) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  1035x

Vidím ho v dave a z diaľky. Stojí na svojom mieste, pán s časopisom pritisnutým k hrudi. Vyzerá staršie na vek, ktorý mu skúmavo a zaokrúhlene už niekoľko týždňov odhadujem. Pozdraví sa. Slušne a nevtieravo. Letmý úsmev, kývnutie hlavou na pozdrav... ako vždy. Míňam ho, no neskrývam v myšlienkach ešte istý čas.

Pozdraví sa mi iba z dôvodu, lebo si Notabene zvyknem kupovať, pre ovocie v sáčku, teplé pečivo, či pár mincí navyše? Ktovie, možno je vďačný za úsmev a pozdrav, za pár slov. Notabene. Posolstvo pomoci sa mi páči. Ľudské, vítané, k úvahe. Vybaví sa mi film Pošli to ďalej, v ktorom malý chlapec rozbehne projekt pomoci ľuďom vo svojom okolí. Maličkosti tvoria celky a tie môžu zmeniť ľudstvo, nesmelý krok ku kroku odhodlania vytvára chôdzu. Súzvuk za snom domova alebo túžba splniť sen niekoho iného, ktorý v nás ohlásene niečo silné vyklopkáva.

 

cesta

 

Chcela by som vedieť, o čom premýšľa ujo s Notabene v rukách, alebo ľudia bez domova... Štrngajú v nich prehrešky pominuteľného života, ktoré si vypýtali nemilosrdnú daň? Otázky a spomienky, ktorým sa nemožno vyhnúť. Mračíme sa na rozpustilé pohľady opitých bezdomovcov, ich strniská a špinu na perách, v brade, za nechtami. Nehanbia sa, naťahujú svoje ruky, a my častokrát cúvneme...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTO

Minúta po minúte: Diaľnicu uzavreli na hodiny, autá otáčajú do protismeru

Polícia otáča autá cez protismer naspäť do Bratislavy.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?