reklama

Čo mám rada na Slovensku

Chvíle strávené v našej jesennej krajine si ma opäť podmanili. Deň v prírode ma utvrdil v tom, že jeseň v srdci Európy je jedinečná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Obrázok blogu

 

1. Jeseň na Slovensku má svoje osobité čaro

Keď som pracovala vo Švajčiarsku, presne si pamätám, ako udivene som vdychovala krásu švajčiarskej prírody, keď som sa kochala výhľadmi z vrcholov Álp, či sledovala západy slnka nad jazerom, na úpätí hôr, alebo čupela v prístave, nenachádzala som slová, scenérie sa mi vrývali hlboko do srdca a pamäte. 

Počas mojej prvej jesene strávenej vo Švajčiarsku medzi skalami, pri jazere alebo na ľadovci sa mi zacnelo za jeseňou na Slovensku. Po tej identickej vôni našich hôr, za odtieňmi zelenej, žltej, hnedej, oranžovej.
Naše listnaté, borovicové či pôvodné zmiešané lesy, voňavá živica stromov, v spojitosti s emóciami k daným miestam, na ktoré sa viažu aj mnohé spomienky, je zrejme neklamným dôvodom, prečo našu krajinu, našu prírodu nedokážem porovnávať so žiadnou inou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zacnelo sa mi za našimi parkami, chodníkmi, obsypanými popadaným lístím, rodným mestom, po prechádzkach v prírode či našej chalúpke, ktorá je celá taká rozprávková - iba vykročiť, byť jednou nohou v lese, ponocovať pri ohnisku, ustlať si na machovej perinke pod holým nebom. 

Keď sme zatúžili vzhliadnuť západ slnka, doma nás cestou na kopec nezaskočil žiaden zákaz vstupu, lebo privat, lebo súkromný pozemok, na ktorý by sme nesmeli vstúpiť, žiaden zákaz prechodu cez lúku či pastviny cestou do hory.

Chýbali mi naše údolia, rokliny, kotliny, nížiny, jaskyne, priepasti a krasy. Tá rozmanitosť. Nie žeby som si predtým neuvedomovala, koľkú krásu doma máme, ale práve v zahraničí som pochopila, že my si tu žijeme, obkolesení toľkou nádherou, čistotou, že žijeme v krajine s nesmiernym a nevyčísliteľným bohatstvom. Stačí sa len lepšie poobzerať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krajina, ktorú milujem...

Obrázok blogu

Je taká nekomplikovaná, pôvabná, rozmanitá

Obrázok blogu

Mám rada jej kontrasty

Obrázok blogu

 a odtiene jesene,

Obrázok blogu

napríklad aj v meste na sídlisku, 

Obrázok blogu

tú jednoduchú čistotu

Obrázok blogu

až do zotmenia... 

Obrázok blogu

A potom, teraz, koncom septembra, keď sme vonku, čo najdlhšie, každým dňom sledujem, ako sa lístok po lístočku sfarbujú stromy - brezy, vŕby, gaštany...

Obrázok blogu

 

2. Ostýchavá prívetivosť

V tichej časti na okraji mesta, jesenné dopoludnie, slnkom vyhriaty deň.

Stretávam dvoch oteckov. Kočíkujú a vybavujú telefonáty. Na pozdrav si pokynieme hlavami. Páči sa mi tá strohosť a slušnosť zároveň. Mamičky kočíkujúce vo dvojici - rozoprávajú sa, keď sa míňame, všetky tri si vymeníme úsmevy. 
A potom na lavičke - keď môj synček sleduje deti pri hrách okolo preliezky. Zamávame babičke, ktorá na nezbedníkov dáva pozor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie vždy je to neslušnosť, keď na prechádzke míňame cudzích ľudí, a nepozdravíme sa im. 

Z prechádzok týchto dní

Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

3. Zvieratá, ktoré tu žijú a nevyhynuli

Tak napríklad také medvede. Ohľadne medveďov sa toho popísalo kadečo, aké sú nebezpečné, že sú premnožené a natoľko osmelené, že sa neštítia"zlabiť" (zísť) z hory až k ľuďom. Mne sa práveže už len tá predstava, keď sa ocitám v hore, v ktorej žijú medvede, páči. Keď vycítim, že o nás medveď vie, a stiahne sa, že my nerušíme jeho, preto ani medveď neublíži nám. : )

Medvedích hôr je dosť

Vieme o sebe
Vieme o sebe 
Dovolíš nám prejsť?
Dovolíš nám prejsť? 

Neboj, nevezmeme ti tvoje lesné maškrty...

Fuj, človečina tu smrdí!
Fuj, človečina tu smrdí! 
Nechceli sme ťa vyrušiť
Nechceli sme ťa vyrušiť  
Nechajte niečo aj nám; striehneš na nás : )
Nechajte niečo aj nám; striehneš na nás : ) 
Kde si?
Kde si? 
Neboj, my sa len prechádzame
Neboj, my sa len prechádzame 
Obyvateľ lesa, tak my sa už lúčime
Obyvateľ lesa, tak my sa už lúčime 
Ďakujeme, že sme mohli prejsť
Ďakujeme, že sme mohli prejsť 

 

4. Ráno, keď ešte mesto spí, a pozvoľna prechádza do rušného dňa

Keď som pracovala na Slovensku, mala som rada prvú rannú kávu ešte pred odchodom do práce. V prítmí, potichu som čakala na svetlo, jeho pribúdanie. Neskôr celú atmosféru umocňovalo postupné pribúdanie zvukov, krokov, náhlenie rodičov, obraz ranných rituálov - odviezť alebo odprevadiť do rannej družiny alebo do zbernej triedy v škôlke. Šesť hodín ráno, dôchodcovia venčiaci štvornohých priateľov, kroky - rýchle, pomalé, klopkanie podpätkov po chodníku, hlasy. Keď sa mesto prebúdza do svojho pracovného tempa, tie ranné rituály. Ranné zastávky, novinové stánky a verejná doprava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

5. Doprava 

Čo som šiši? Asi aj áno. Nuž, aj keď tu boli vždy nejaké výhrady alebo ponosy, z našej infraštruktúry som nadšená.
A napokon, vždy som sa dopravila na miesto určenia. Niekedy spoj vynechá, niekedy niečo zlyhá, ale preprava slovenskými autobusmi, vlakmi, električkami má svoje kúzlo. Odjakživa, čo si pamätám, rada som pozorovala spolucestujúcich, rovnako krajinu za oknami dopravných prostriedkov,. Rýchliky, osobné vlaky, medzimestské spoje, cesty druhej triedy, sídliskové presuny - odmalička rada cestujem a mlčky pohlcujem priestor okolo seba.

Obrázok blogu

 

6. V nemocnici vás ošetria, aj keď niekedy reptajú

No a tu si spomeniem na slová jednej dámy, ktorú som spoznala v čakárni na chirurgii. Ona doprevádzala svoju mamu a ja synovca. Vtedy vyslovila tieto slová: „Síce hundreme na lekárov a sestričky, ale už keď sme v ambulancii, nevyhodia nás, vždy nás vyšetria.“ A dala som jej za pravdu. No áno, načakali sme sa, a áno, medzi pacientami boli dlhé prestávky, kým sestrička vyzvala ďalšieho na vyšetrenie, ale keď sa už dostanete dovnútra, dostane sa vám pomoci.

No a tu mi nedá, nespomenúť si na ťažký úraz, ktorý som prekonala/prekonávam. Hýkali nado mnou, že čo som to porobila, že kam som to vôbec liezla, a áno, ležala som na strašne deprimujúcom oddelení, na starej dosluhujúcej rozheganej, rozpadnutej "polohovateľnej" posteli, do ktorej som sa takmer zacvikla a dolámala sa po druhýkrát, a áno ležala som na strašnej izbe, kde to páchlo stuchlinou, hnisom, starobou, kde v noci, keď som sa nechcela sústrediť na ukrutné bolesti, mi v odpútaní pozornosti dopomáhal kvapkajúci kohútik, a o hygienickom vybavení radšej už pomlčím, ale dali ma dokopy, že môžem chodiť, fungovať skoro ako pred nehodou.

Viem, že zdravotníctvo je u nás v strašidelnom stave. Ale keď spoznávam dobrých, kvalifikovaných, charakterných a pracovitých ľudí, tam, kde badať celkovú nedôveru k zariadeniam, ku ktorým máme výhrady, a ešte keď sa tam na nás aj usmievajú - v obore, ktorý je systémovo v rozklade - ľudia, ktorí majú svoju prácu evidentne radi, vtedy ich túžim objať...

Práve preto chcem povedať, že vďačím lekárom, ktorí sa urazia, a ktorí odmietnu z presvedčenia, morálnej zásady, keď im chcete z "vďaky" odovzdať vecný dar (doplňte si, čo poznáte) či finančnú dotáciu za operáciu, zdravotnícky výkon, keď napríklad vášho rodinného príslušníka vytrhli z pazúrov zubatej, že aj na Slovensku máme skvelý tím lekárov, zdravotníkov, záchranárov, hasičov.

7. Slovenčina

Máme ľúbivé slová ako batôžtek, šúpolie, chalúpka, koťuha, papľuha, strigôň, budzogáň alebo znôška, túlanky, naporúdzi, ľaľa, šuchoriť. Je ich veľmi veľa, ale narýchlo ma napadli práve tieto.

Poznámka: Mojej švajčiarskej kolegyni sa nesmierne páčilo slovo čučoriedka. ; ) A moja nemecká kolegyňa chcela počuť slovo Mrázik alebo snehová vločka.

8. Literatúra a film

a) Teraz vám položím jednu otázku. Odpovedzte si na ňu (prípadne mne/čitateľom v diskusii pod článkom) čo prvé vás napadne, keď sa opýtam na literatúru a film.

V mojom prípade, hneď v prvej sekunde, mi myšlienky zabehli práve k majstrom slova a príbehu. Keď vonia človečina, povedala by som. Nuž: Klára Jarunková, Ivan Kadlečík.

Z filmov Obchod na Korze alebo televízna inscenácia Jožko Púčik a jeho kariéra.

b) Keď si spomeniem, ako sme kedysi mali na škole povinné čítanie a museli sme si viesť čitateľský denník, ako to už býva - zo vzdoru nemáme radi nič, čo sa viaže na príkaz. I vy ste nemali radi povinné čítanie? A po rokoch sa k nemu už dobrovoľne radi vraciame. V starých dielach nachádzame krásu, nehu, ľúbivosť, pointu a silu napísaného textu. 

Čo prvé vás napadne z povinného čítania, ku ktorému ste sa vrátili po rokoch. Odpoviete si? Mne ako prvé napadnú Ťapákovci od Boženy Slančíkovej-Timravy.

9. Hrady, zámky, naše kultúrne pamiatky

Kto by ho nepoznal
Kto by ho nepoznal 
Výhľad z dolného nádvoria Spišského hradu
Výhľad z dolného nádvoria Spišského hradu 
Aj tento pohľad vám je určite dobre známy : )
Aj tento pohľad vám je určite dobre známy : ) 
Kto by to tu nemal rád
Kto by to tu nemal rád 

 

10. Slovenská kuchyňa

A toto je tiež kapitola sama o sebe. Z jedál uvedených nižšie by sa mohlo zdať, že slovenská kuchyňa je aká nezdravá.

Akurát chrúmem prvé jabĺčko jesene, a v špajzi hľadám minuloročné orechy. Jedli ste v poslednej dobe kelový prívarok?

Obrázok blogu

a) Teplá polievka

Taký poctivý vývar, ktorý nemôže chýbať v slovenskej kuchyni ani omylom! Šošovicová, fazuľová, podbité zemiaky. A čo taký kotlíkový guláš?

b) Bryndzové halušky

Presne si spomínam, ako sme sa z ničoho nič vybrali na prechádzku. Kráčali sme, stúpali, až sme sa hladní zvalili na kopci. Pili sme vodu z prameňa a predstavovali si, ako si doma varíme bryndzové halušky so slaninkou. Takí hladní sme bičovali prázdne bruchá slovenskými lahôdkami. 

c) Zemiakové placky a teplý Pigi čaj s medom a citrónom

Je nedeľa večer, so setrou sme malé dievčatá, mama robí zemiakové placky. Jednu zemiakovú placku, natrhanú na štyri diely, nám mama prinesie do detskej izby na koštovku. 

d) Chlebík vo vajíčku a teplý Pigi čaj s medom a citrónom

e) Prívarky!

Kelový. Hrachový, šošovivový alebo zemiakový s fašírkou

Poznámka: V zahraničí mi chýbali bryndzové halušky a naše biele rožky s treskou.

 

11. Prezutie sa do papúč

Už keď sme pri jedle, napadla ma ešte jedna taká záležitosť. A tou je papučková zvyklosť. Po príchode z vonku, hlavne teraz na jeseň, ako si doma obúvame papuče. Huňaté, otropedické, protišmykové ponožky, pletené, z ovčieho rúna, dreváky. No papučky. : )

Papučová zvyklosť
Papučová zvyklosť 

____________________________________________________________________________

V prípadnej diskusii by som uvítala vaše potešenia a radosti, miesta, veci, zvyky, vlastnosti, ktoré na Slovensku vnímate pozitívne. Ak sa nechcete rozpisovať, môžete mi body, ku ktorým chcete niečo doplniť, alebo zameniť, očíslovať.
Ďakujem!
Teším sa na vaše - čo máte na Slovensku radi...

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu