Nad našou krajinou nelámem palicu

Autor: Marta Macošková | 22.9.2016 o 8:54 | Karma článku: 5,62 | Prečítané:  696x

Nezatracujem. Stále to tu, doma, mám nesmierne rada. A asi by mi puklo srdce žiaľom, keby som sa do svojho rodiska už nikdy nemala vrátiť. 

Vždy ma mrzelo, že toľkí odchádzajú

Poznám takých, vy určite tiež, ktorí svojho času ešte ako-tak zvažovali návrat na Slovensko, ale od tohto úmyslu už dávnejšie upustili. A málo ich rozhodne nie je. 
Kamaráti, s ktorými sme vyrastali, dospievali, mali veľa spoločného.

Viete, čomu som celkom nerozumela?

Keď sa mi, napríklad zdôverili, že po dvoch týždňoch dovolenky strávenej na Slovensku im tu už bolo "dlho".
Každým dňom sa tieto nepríjemné pocity iba stupňovali. 

Nuž, nechápala som to, lebo sa nevyskytla príležitosť mať to s čím porovnať. Zdieľala som ich zážitky a skúsenosti, ktoré  zo života stráveného v zahraničí nadobudli.

Ich rozhodnutie nevrátiť sa domov som tak či tak akceptovala, nehnevala som sa, nezávidela, nepriala som im nič zlého, práve naopak. Bola som rada, že sú šťastní a spokojní, že sa im darí.
Iste, zamrzelo ma, že sa naše cesty rozišli...
Že odtiaľto odišli práve ľudia, ktorých považujem za schopných, nadaných, slušných, korektných a srdečných.
Že práve oni nezamýšľajú vrátiť sa.

 

Bola som rada, že práve takíto svetobežníci nijako nedegradujú Slovensko

Zväčša sme sa vracali k spoločným zážitkom, udalostiam, a čo je dôležité, napriek situácii, v akej sa naša spoločnosť ocitla, napriek dusnej atmosfére, pesimizmu, napätiu, ktoré po príchode domov vnímajú, v ich slovách som cítila lásku - akokoľvek boli rozhorčení zo systému, z negativity, zamračenosti, štandardu, aký je tu už toľké roky nastolený a vezie sa s nami -, áno lásku k našej krajine, k obľúbeným miestam, k našej malebnej prírode, k jej pestrosti.

Aj keď v zahraničí vedú plnohodnotný život, keď hovorili o domove, vyžarovala z nich nostalgia a nekonečná ľútosť, že sme tam, kde sme, kde by sme mohli byť, a nie sme, hoci oplývame silným potenciálom. A mne zas bolo ľúto, že mnohí, ktorí mali tú silu, dravosť, snahu a vytrvalosť so systémom bojovať, zlepšiť služby, skrášliť okolie, robiť tu poctivú prácu, založiť rodinu, Slováci, ktorí tu chceli iba normálne slušne žiť, to tu vzdávajú.

V ich slovách neraz odznel smútok, sklamanie z toho, ako nás vnímajú cudzinci či samotní turisti - nie vždy je príjemné, čo si po návšteve našej krajiny odnášajú. Škoda, pretože máme, čo ponúknuť... 

 

S čím sa zväčša počas svojich návratov domov stretnete?

Hovorili mi, že keď okúsim čo i len kúsok sveta za našimi hranicami, už mi to nedá pokoj... A prebudí sa vo mne dobrodruh. 
Zatúžim spoznávať, cestovať, vidieť, poznať, otvorí sa mi myseľ.

A mali pravdu!

Ale mám sa pripraviť na najhoršie - stretnem sa s veľkým nepochopením, odcudzením, odsúdením, dokonca nenávistnou závisťou.

Vtedy tiež dochádza k skúškam priateľstiev. Nenávratne sa pretrhnú mnohé vzťahy; a sociálne väzby.

„Vedz, odsúdia ťa najmä ľudia, ktorí nikde poriadne neboli. V duchu ťa začnú preklínať, lebo oni sami vo svojom živote nič nezmenili, zacyklili sa v bubline, a pod ťarchou nesplnených snov zatrpknú, nesplnené sny zraňujú, osobný rast sa nepohol, ako si želali. Paradoxom ostáva, že život, ktorý žijú, žiť ani nechcú, ale natoľko si zvykli na spôsob, štýl, akým  ho vedú, že nepripustia akúkoľvek zmenu.
Ak to ustojíš, nepocítiš hnev, ani ľútosť, nikoho nezačneš viniť za to, že nevidia svet tvojimi očami.

Až vytrhnutie z lokálneho prostredia ti ukáže možnosti, ktoré okolité krajiny i vzdialené kontinenty ponúkajú, že žiť sa dá aj inak. Až vtedy prestaneš akceptovať, čo toľkokrát, možno stále, prehliadaš.“

Vtedy si uvedomíte tú slepú poslušnosť, absurditu, frustráciu, stagnáciu, zhubnosť, aká je nákazlivá.

A pritom človek dokáže rozlíšiť dobré od zlého, tie protipóly.

 

Dôvody, prečo sa už mnohí neplánujú vrátiť

Nepokladajú za normálne:

1. Keď zamestnanec v službách, prípadne predavač prejavuje nevôľu, nasrdenosť, ak je pracovníkovi obtiažne niečo vysvetliť, vyhovieť bežnej požiadavke alebo slušne obslúžiť, hoci práve firme, v ktorej je zamestnaný, dáva zarobiť.

2. Keď vodič nezastaví chodcom pred priechodom pre chodcov. A pritom je zaujímavé pozorovať, že prejdením slovenských hraníc, akoby zázrakom,  už disciplinovanú jazdu ovládajú.

3. Politika. Korupčné správanie. Nedôvera v súdnictvo Zľahčovanie, odkladanie, neriešenie problémov. Keď vymožiteľnosť práva rovná sa výroku: Právo je výsadou bohatých, respektíve, pravda je to, čo vieš dokázať. Prekrývanie skutočných problémov, reálnych hrozieb, podvodov a veľkých káuz škandálikmi. A tá nešťastná  (toľkokrát avízovaná) diaľnica do Košíc. 

4. Situáciu v školstve, aký postoj zaujali politici k učiteľom.

5. Správanie: Vyhadzovanie odpadkov či ohorkov z cigariet von oknom do záhrady pred bytovkou.

6. Ignorácia: Keď odpoveť na žiadosť o pracovné miesto neprichádza. Chýba už len tá elementárna slušnosť odpovedať.

7. Zdravotníctvo: 

To je kategória sama o sebe.

a.) Kripľov už štát nepotrebuje!

Keď človek, ktorý 30 rokov tvrdo odpracoval, ktorý zo zdravotných dôvodov už nie je schopný pracovať, nemá nárok na invalidný dôchodok. Keď lekár povie, čo posudkový lekár potvrdí, zopakuje: že na bolesť si treba zvyknúť. Keď je potrebné takmer všade "všimné", aby sa vami vôbec zaoberali. Keď sa človek/už pacient v bolestiach k potrebným vyšetreniam niekedy ani nedostane.

Príklad II.

b.) Pôrodnice: 

Ak ženu počas pôrodu napichajú neznámymi látkami bez opýtania, bez akéhokoľvek informovania, či súhlasu. Keď rodičke odoprú isté práva, keď namiesto eufórie z narodenia nového človeka cíti bezmocnosť, a potupenie.

Keď pôrodník očakáva pôrodné a svoju taxu za dobrý priebeh pôrodu aj vopred oznámi.

Keď je rodička vystavená potupnému správaniu zo strany nemocničného personálu. Ponižovanie v najzraniteľnejších momentoch, keď sa budúca matka ani nie je schopná brániť. Keď dehonestujúce správanie mlčky "toleruje", aby sa z pomsty neskôr "sestričky" nevybúrili na bábätku, zo strachu nie o seba ale o to bezbranné novorodeniatko.

III.

Stav nemocníc: O čom napovedá odstrašujúci pohľad (rozklad, hniloba, smrad) na naše nemocnice, zvonku aj zvnútra. To, že si do nemocnice treba priviesť hygienické potreby, je to najmenej. Nuž, dnes si už nikto nemôže dovoliť ochorieť, je to príliš drahý luxus.

8. Aby v parku namiesto kvetín prekvital neporiadok, aby starostlivosť o zeleň, zachovanie kultúrnych pamiatok, národného dedičstva bola výlučne v rukách dobrovoľníkov.

9. Ak niekto vopred odmieta všetko inovatívne. A zo strachu z neznámeho zaujme útočný postoj, čím len rozdúcha oheň neznášanlivosti, keď si aroganciu zamieňa s hrdosťou, na ktorú je neoprávnene hrdý.

10. Pokles životnej úrovne: Zdieranie na pracovisku, živorenie z ruky do úst, prežívanie z mesiaca na mesiac, keď po nesplniteľnej túžbe po kultúrnom vyžití, na ktoré už neostávajú žiadne finančné prostriedky, život bežného človeka vedie k totálnej disharmónii a skratom.

11. Obava, že sa opäť zatvoria hranice...

 

_________________________________________________________________________________

V treťom blogu, ktorým to celé uzavriem, uvediem, čo na Slovensku milujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

Europoslanec Boris Zala zo Smeru požiadal o prerušenie členstva. V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry.

TECH

Veterinári: Nekupujte mopslíkov a buldočkov, trpia stále viac

Rozsiahle kríženie zväčšuje zdravotné ťažkosti.


Už ste čítali?