Spoznávam lásku v inej podobe

Autor: Marta Macošková | 2.9.2016 o 20:43 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  887x

V inej ako som ju poznala doposiaľ. Po polroku dni, miestami, tak pekne ustálené prešli k premenám. Krútňava začínajúceho vzťahu ma strhla celú. 

Kolotoč rutinných záležitostí v starostlivosti o bábätko

Mohlo by sa zdať, že v tom zhone - denne, dookola celý deň, ani večerom to nekončí - badať iba tú rutinu kŕmenia, prebaľovania, neustáleho prezliekania a prania a žehlenia, že mamička iba kočíkuje, uspáva, kúpe, prežíva bolesť prerezávania zúbkov. 
Čičíkam; nosím na rukách, hojdám, viniem si Ťa k sebe, prihováram sa, mojkám, šepocem, spievam, všelijako tíšim.

Keď po večernej uspávanke zaspíš "na dlhšie", ako aj dnes, ako teraz, keď napríklad môžem dokončiť tieto riadky, nadíde spomalenie.
Dôkladnejšie čistenie hryzátiek, obmývanie hrkaliek, hračiek, ich triedenie, skladanie a odkladanie, sterilizácia, príprava, ponorenie sa do ticha.
A potom tá pohotovosť, keď cez izby započujem to nástojčivé mamamamamama, Tvoj plač, pri ktorom ešte stále:-) lámem nohy, (ale inakšie ako na skalách:--)) by sa, veru, mohlo zdať, že vnímam iba nedostatok spánku, jeho polročnú absenciu, následkom čoho sa prišmietne naliehanie potreby - regenerácie.
Á, to moje tak časté - od začiatku - "dobrovoľné" ponocovanie, lebo veď práve vtedy, kedy by som už aj mohla konečne spať, nespím...
...nemôžem sa  Ťa vynadívať, nabažiť, dovoňať. ; )  
Vnímam čosi oveľa viac. 
Rozmanitosť, dokonalosť. Symbiózu.
Spojenie, z ktorého sa mi chce plakať, také je to silné, emotívne.
Objavujem. Až  teraz pozorujem, čo je žene od prírody odjakživa dané.

Ty, synček môj, tými veľkými zvedavým očkami mapuješ pre Teba prvý veľký svet s toľkým nadšením, že si sa stal mojím učiteľom

Pochybnosti, či robím všetky tie rituály v spojitosti s Tebou správne, nahradila Láska. 
Ani neviem ako, no namiesto neistoty sa dostavilo sebaobjavovanie.
Uvedomujem si vrodený materinský inštinkt, dušu, lásku, cit - vari najčistejší. Spoznávam lásku v inej podobe, ako som ju poznala doposiaľ.
Začala som selektovať - zo svojho života vypúšťam pre mňa dnes už nepodstatné veci.
Áno, priority sa zmenili. Ja sa mením.
A možno až materstvo ma vedie k sebe samej. 
Čelím emóciám, zároveň sa nimi nechávam viesť. Zrovnávam si to v hlave. Odpúšťam...

Práve teraz, keď mám pocit, že nemám ani kúsok času pre seba, je pre mňa rentabilný, neopakovateľný, vzácny, aký paradox.
Pomáhaš mi byť lepším človekom, vďačnejšou, sebavedomejšou, rozhodnou. 
Až s Tvojím príchodom na svet si plne uvedomujem zázrak života.

 

Na veľa momentov v spojitosti s Tebou, dieťatko moje, nikdy nezabudnem

Samotný pôrod. Blízkosť Tvojho otecka, ktorý sa Ti vtedy intenzívne prihováral, a pomáhal už len tým, že bol s nami... 
Keď mi Ťa ukázali, a priložili, ale najmä keď som Ťa prvýkrát držala v náručí.  Ten Tvoj jemný hlások ako náznak plaču... Naše prvé minúty v trojici, naše hodiny.

Práve dnes sa mi to všetko opätovne premieta. Teraz, keď tak spokojne spinkáš vo svojej postieľke. Nikdy nezabudnem, ako nedočkavo som Ťa vyzerala, keď si spolu s ďalšími bábätkami absolvoval kúpanie. Ako nesmierne si mi chýbal, akoby mi Ťa ukradli. Ako som osamela, ako som sa o Teba strachovala. Strašne dlhé, nekonečné mi pripadalo toto odlúčenie. A potom, ako som Ťa už vyčkávala vo dverách, kládla si otázku, či rozoznám plač môjho chlapčeka, nášho syna. Či ma tiež takto hľadáš, či Ti takto chýbam. 

Nikdy nezabudnem, ako hltavo si pil svoj nápoj, mliečko tak jedinečné zložením, mliečko na požiadanie. : ) A potom taký spokojný spánok, chvíľkový, budenie s plačom, budenie na hlad, komunikácia plačom, domáhanie sa svojich potrieb, naliehanie na mamu, och.
Tá Tvoja novorodenecká vôňa, krehkosť, moje bezbranné klbko, naše vtáčatko... Až teraz viem, ako si matka (medvedica) dokáže chrániť svoje mláďa, čo dokáže spraviť, ako veľmi až môže ublížiť, keď sa niekto čo i len priblíži... Až s Tvojím príchodom na svet si uvedomujem tieto sily, toto spojenie.
Nikdy nezabudnem na Tvoj prvý vedomý úsmev, na prvý intenzívny čistučký smiech pri hre, jašení sa s oteckom počas kúpania, najkrajší rehot na svete, Nezabudnem, keď si prvýkrát natiahol tie svoje nedočkavé rúčky smerom ku mne, tú vesmírnu silu a dôveru odovzdania sa do rúk mamičky. Tvoje mama, nad ktorým sa opakovane roztápam. Mama...

 Na začiatku

V čase prvého kontaktu, ešte keď si bol v mojom brušku, v čase vzájomného objavovania, som ozaj mohla iba snívať o tom, čo v skutočnosti a vo svojej čistote obnáša materstvo, že tento vzťah sa nebude dať ničím merať. Príroda to tak krásne zariadila.

Cit prerástol v bezhranničnú lásku, v doživotné puto

Učíš ma pozorovať drobnosti života v každom jednom dni. Všedné veci sa menia na niečo zaujímavé, nové, dotyk, hlas, všetky tie zvuky navôkol, chuť, rozmanitosť tvarov či materiál, s ktorým prichádzaš do styku. 
Toto je drevo, rosa v tráve, studené ráno na pyžamku, ako ide pod kožu a osvieži naše ospalé tváre, kým sa rozvidní.
Tak postupne prichádzajú ďalšie okamihy, ktoré patria k životu, ktoré sú životom.
Opieraš svoj malý noštek o môj nos, chceš ho dať do úst, chytáš ma okolo krku a ja sa roztápam, úplne roztápam.

Som mamou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?