Rozprávky si teraz veľmi užívam

Autor: Marta Macošková | 9.1.2016 o 10:02 | (upravené 9.1.2016 o 19:41) Karma článku: 5,96 | Prečítané:  731x

Naordinovaný oddych s narodením nášho dieťatka čoskoro vyprší. To mi dovoľuje vychutnať si rozprávky - bez toho, aby som mala výčitky, že počas dňa nič poriadne nerobím. Dobre, dobre, aspoň riad umyjem, aj to len natajnáša. : ) 

Rozprávky ma vracajú do čias detstva. Práve v detstve som unikala do sveta fantázie najväčšou intenzitou. Bol to magický svet, kedy som ešte verila na strašidlá, škriatkov, víly a zaklínadlá. Dodnes mi, napríklad, utkvelo v pamäti, ako nám mama púšťala Snehovú kráľovnú na LP platni, tak nádherne narozprávanú, že sa mi aj po toľkých rokoch vybaví, ako živo sa mi v predstavách premietal celý dej, ako som prežívala Gerdinu cestu za Kayom do ľadového kráľovstva krutej Snehovej kráľovnej. Doposiaľ som videla viacero verzií Snehovej kráľovnej, ale ani jedna filmová podoba sa nevyrovnala tej v mojich detských predstavách.

Dobrodružstvo som vyhľadávala  počas hier s ostatnými deťmi zo sídliska, kedy som si vymýšľala rôzne situácie, kulisy okolo mňa sa menili na krajinu fantázie. Vtedy sa obyčajný kríkový porast zmenil na nekonečný labyrint alebo strašidelný les. Keď som ešte ako dieťa verila na kúzla, o veľkých dobrodružstvách som snívala predovšetkým prostredníctvom rozprávkových kníh, románov Jula Verna a fantasy rozprávok.

Asi prvým filmovým príbehom, ktorý ma vtedy zaujal bol Nekonečný príbeh. Čo sa môže stať, ak ľudia prestanú snívať a ovládne ich prázdnota, ničota a beznádej? Keď tak rozmýšľam, dnes by sa deti z takých "starých" efektov asi smiali, možno aj z deja samotného či nebodaj zo zvláštnych ale pôsobivých postáv z ríše rozprávok - Kameňožrút, Sandonorico, Morla, Gmork, očarujúca kráľovná Fantázie - a z miest ako Slonovinova veža, miznúca krajina Fantázie, bažina smútku... Príbeh Bastiana, lietajúceho psa Falca, Átreja, Artexa pre mňa, snáď, nikdy nezostarne  a nezovšednie.

Ktoré z dievčat súčasnosti pozná príbeh ryšavej siroty Anny zo Zeleného domu? Zaujal by dnes osud Anny Shirleyovej, jej rojčivá, pyšná, impulzívna, márnivá, bláznivá povaha, jej nadmerné fantazírovanie a neposednosť? Tu tiež musím poznamenať, ako veľmi sa tvorcom podarila jej filmová verzia, asi najmä kvôli spontánnosti a nadaniu Megan Follows tak presvedčivo stvárniť hlavnú hrdinku Annu.

Nie, nie, predmetom tohto článku nie je žiadne mentorovanie, ani upínanie sa na časy minulé, iba neškodná melanchólia - spomienka na rozprávky a seriály môjho detstva. S tehotenstvom sa mi táto záľuba vrátila. Rozprávky ma upokojujú. Odkedy nesledujem správy, a nedostávajú sa ku mne rôzne konšpiračné teórie o smerovaní sveta, je mi oveľa lepšie, ľahšie.

Tak napríklad Slovenskej televízii sa opäť podarilo urobiť mi radosť, že po rokoch, práve v týchto dňoch vysiela rodinný seriál Chlapec a pes. Príbeh je situovaný vo Vysokých Tatrách, kde malý chlapec prežíva dobrodružstvo so psom Bakom, ktorého trénuje, aby sa z neho stal lavínový záchranár. Býva na vysokohorskej chate so svojim otcom chatárom. Keď si to situácia vyžaduje, chlapca necháva pri vysielačke a vyráža na pomoc strateným turistom, či zachraňovať ľudí spod lavíny. Chlapec pomáha obsluhovať hostí, po večeroch alebo za nepriaznivého počasia si maľuje. Potýka sa s nevôľou niektorých návštevníkov, ktorí začnú psa zo strachu alebo dotknutej hrdosti ohovárať, šíriť klamstvá, preto Bak utrpí niekoľko zranení, dokonca ho chcú zastreliť ako škodnú zver... (*pozn.: dnes na dvojke o 12:25 bude odvysielaná časť pod názvom Za teba sa postavím proti celému svetu*)

Práve pri sledovaní tohto rodinného seriálu sa mi vybavia tie najkrajšie rozprávky, seriály a večerníčky nášho detstva. Vrátila som sa v čase. Je nedeľa, mama je v kuchyni a pripravuje nám raňajky. Vianočku s maslom a medom alebo lekvárom, teplý čaj. Sedíme pred televízorom v obývačke a pozeráme Včielku Maju.

Včielka Maja - ktovie či emócia nezotrvala aj po rokoch tiež práve vďaka kvalitnému slovenskému dabingu. Nezbednú a stále zvedavú včielku Maju narozprávala Eva Večerová a trošku lenivého ale oddaného kamaráta Vilka Marián Zednikovič.

Rovnako ako k Vianociam patria tradičné, dnes už kultové rozprávky ako Perinbaba, Tři oříšky pro Popelku, Mrázik, tak k spomienkam na moje, naše detstvo neodmysliteľne patria vyššie spomínané tituly a nezabudnuteľné rozprávky ako Macko Uško, Maťko s Kubkom, Krtkove dobrodružstvá, Príšerky z Lochneského jazera, Orlie Pierko, animácie Viktora Kubala ako Puf a Muf či Zbojník Jurko.  V spomienkach sú stále živé aj ďalšie rozprávky: Danka a Janka, Kremienok a Chocholúšik, Nils Holgersson, Miazgovci... a seriály ako Bambuľka, Otecko sa mi nepáči, Piesočná potvorka, Teta alebo pehavý Max a strašidlá, Domček v prérii, Pipi dlhá pančucha.

A na záver, ktorú modernú rozprávku by ste mi odporučili? Niečo na spôsob Walle-E. Ďakujem za tipy aj za pozornosť! ; )

foto v perexe: tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?