O zdolávaní prekážok a radostnom očakávaní

Autor: Marta Macošková | 29.12.2015 o 11:09 | Karma článku: 7,62 | Prečítané:  608x

Za návrat z nemocnice som vďačná, aj keď viem, že sa do nej čoskoro vrátim. Domov už ale prídeme s malým človiečikom. Myslím na ženy, ktoré v nej ostali na sviatky, na láskavé sestričky, z ktorých som cítila, ako mi chcú pomôcť. 

Výmena infúzií niekoľkokrát denne, opakované otázky, či bolesti ustupujú. Nočné pribehnutie do izby na moje naliehavé zvonenie bez chmuravých pohľadov a výčitiek, že by som rušila - iba milé prihovorenie sa, či slová útechy a ochota pomôcť. Privolanie lekára, opakované vyšetrenia a infúzie proti bolesti.

Po návrate z nemocnice sa mi podvedome vybavovali kruté osudy žien, ich straty a zrejme aj doživotné jazvy na duši, ich srdcervúci plač nad stratou vytúženého, ešte nenarodeného dieťatka. Samovoľne sa mi vybavovali dôverné rozhovory spolubývajúcich, ktoré po dni odchádzali, rozhovory v jedálni, ako sa niektoré ženy dokázali otvorene rozprávať o tom všetkom, čo práve prežili.

Zároveň som si spomenula na slová jednej sestričky, nech si tieto smutné príbehy v žiadnom prípade nepripúšťam, že mi to môže iba ublížiť, aby som myslela na radostné záležitosti, tešila sa na dieťatko, ktoré sa čoskoro narodí, aby som sa sústredila na seba a maličké, na všetko pekné, čo ma čaká.
Viem, že mala pravdu. Bolo to také usmievavé slniečko, sršiace veľmi dobrou energiou a optimizmom, dodávalo mi silu a podporu. Napriek tomu, že mala na oddelení dosť povinností, nikdy som ju nevidela zamračenú alebo nazlostenú, vždy si našla zopár sekúnd, kedy ma počas zdravotných úkonov povzbudila, alebo pohladila po ruke.

Dnes, keď som na chvíľu osamela, v tichosti a nádeji som sa v obývačke zahľadela na vianočný stromček, tíšila všetky protichodné pocity a rozruch z túžobného očakávania nového života. Dotýkam sa bruška, a mám pocit, akoby sa mi jemným vrtením prihováral náš drobček: Mamička, upokoj sa, všetko dobre dopadne, veď ja sa na vás teším.
Na to sa do okna zapreli slnečné lúče. Akoby sa moje telo preberalo z únavy. Tá radosť zo slnka bola odrazu taká mocná, intenzívna, akoby vyšlo v nejakej zakliatej krajine bez denného svetla. Dnes zvládnem aj prechádzku. Po dňoch hmlistého a sychravého počasia. Po dňoch vyčerpania a bolesti.

Zadívala som sa na slnkom osvietené kopce a domy, dym z komínov. Predstavila som si, ako si deti vychutnávajú vianočné prázdniny, sedia pri raňajkách a otvorenej knižke, alebo pozerajú všakovaké rozprávky, kde dobro napokon vždy zvíťazí.

Po tieto dni  opäť čítam rozprávkové knižky, ktoré ma upokojujú. Vraciam sa k švédskej rozprávke Južnejšie ako na juhu, severnejšie ako na severe. Usmievam sa - pociťujem vďačnosť za láskavosť a dobro, za prítomnosť nezištnej pomoci, za lásku a nehu.

hudobný doprovod... „A nás poháňa zázrak menom srdce...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?