Letné prázdniny môjho detstva

Autor: Marta Macošková | 1.7.2015 o 17:07 | Karma článku: 13,53 | Prečítané:  4248x

Mám 12 rokov. Začali sa najkrajšie prázdniny v roku! Konečne žiadne domáce úlohy a písomky. Nehrozí, za trest, ostať po škole. Skúšanie pred tabuľou, tvárou k celej triede, je už pasé. Bývam v bytovke na sídlisku.

Rodičia sú až do olovrantu v práci. Som animátorom svojho voľného času.
Spánok takmer do pól deviatej. Po zobudení zotrvávam v stave leňošenia istý čas, ale v hlave sa mi už premieta akčná škála aktivít prázdninového typu.

 

Slnečné a horúce ráno má tradíciu spomaleného filmu

Ešte so zalepeným očami sa motám po izbách, kým nenarazím na mamin každodenný odkaz v kuchyni, čo treba urobiť. Aby sme si so sestrou podelili menšie domáce práce. Odložili riad, pozametali, vysypali smeti, poliali izbové rastliny v črepníkoch. Nakŕmili suchozemskú korytnačku, rybičky v akváriu a škrečkov. Aby sme na seba dávali pozor a nikomu neotvárali. Nezničte byt. Keď pôjdete von, nezabudnite zamknúť.

Na konci nechýba prianie krásneho dňa. Kresba veselého panáčika ma nenútene preberá. Pri odkaze býva priložená sladkosť. Keksíky Mila, Horalka, Bebe v červenom obale. Niekedy drobné na dvojitú zmrzlinu. V chladničke odpočívajú polmesiačiky nakrájaného melónu - červeného! :), termixy, žlté limonády v sáčkoch so slamkou. Mám živo pred očami maminu prosbu, veľké post scriptum, aby sme nepojedli všetko naraz. Niekedy sa nám to aj podarilo.

Raňajky na balkóne ešte v pyžame. Chlieb natretý pravým živočíšnym maslom s paprikou zajedám červenou a sladučkou rajčinou. Keď si ju trošku prisolím, vznikne znamenitá chuť. Inokedy je na programe čerstvý rohlík namazaný rovnakým maslom. Zakusujem do šťavnatého jablka alebo mäkkej hrušky. Šťava z hrušky mi tečie po brade. :)

 

Ktosi je za dverami alebo pri zvončekoch pod bránou

Za vlažným crrrn by bol niektorý z chalaňov zo sídliska. Dlhé zvonenie a dve s krátkou intenzitou hneď po sebe podľa dohody, to je najlepšia kamarátka. Preto z detskej izby letím na opačnú stranu bytu, vykuknem z balkóna a mapujem danú situáciu.

Aha, dnes to bude bike,  zakričím, nech mi dopraje ešte päť minút, aj keď tie sa, ako zvyčajne, pretiahnu o ďalších päť. Tielko, šortky, tenisky. Nanajvýš mikina zaviazaná okolo pása. Doplnenie vody do športovej flaše od bicykla to je všetko, čo dnes potrebujem. Ide sa!

Hodiny bicyklovania aj na zakázaných miestach. Vkrádanie sa cez dieru v plote. Objedanie čerešní z opustenej zahrady. Útek pred rozzúreným psom. Túlanie kade-tade. Až potom spiatočka na sídlisko.

 

Počas prázdnin vznikajú ďalšie kamarátstva

Presúvame sa na susedné, teda, cudzie ihrisko. Domáci nás občas zo svojho teritória vyhadzujú. Súboje a trenice. Hádky. Časom sa z nepriateľov stávajú kamoši na celý život.

Lezieme na stromy. To, že sme tam, prezradia naše bicykle alebo odpásané mikiny. Smejeme sa a stále čosi rozoberáme. Vymýšľame. Rebélia. Len tak sa s niekým nedáme do reči. Vzdor aj pýcha, ktoré budia dojem, že sme namyslené a nedostupné, je asi taká prirodzená obrana dievčat, byť trošku drzé a trošku zlé. Ale asi sme neboli až tak ozajsky zlééé. ; )  : )

Zo všetkého nám je smiešno. Začíname riešiť rôzne ťažké polemiky o živote. Začíname hľadať odpovede na dôležité otázky ohľadne existencie. Vedieme silné filozofické úvahy, do ktorých sa, neskôr, zapájajú starší sídliskoví členovia. Mládež - frajersky sediaca na operadle lavičiek. Niekedy si k nám prisadnú do trávy a vyjadrujú sa k téme. Smejeme sa ako blázniví. Kopec srandy sa vtedy deje. : )

Inokedy, bezstarostne, iba tak sedíme hore na preliezkach a dohadujeme sa, čo sa ide diať, aký je najbližší plán, kedy kto odchádza do letného tábora niekde v prírode, prázdninovať k starým rodičom na vidiek, alebo odcestuje s rodičmi na dovolenku k moru.

Trochu som závidela deťom, ktoré mali tú možnosť, odísť k starkým na dedinu niekde pod horami, v blízkosti lesov. Vždy som si predstavovala najmä Zelený dom, Marillu a Mateja, dôverné priateľstvo, divokej a snivej ryšavky, Anny s Dianou. Vôňu statku, záhrady, kvetinové aleje a záhony, drevenú lávku nad potokom, lesy, kde straší.

Už slušných pár rokov nevyklepávame koláčiky z formičiek lopatkou v pieskovisku. Nesúperíme o vedierka a hrabličky. Žiadna slepá baba a detské naháňačky. Aj zo skákania gumy sme predsa "dávno" vyrástli. Máme už ...nájsť. : ) To je niečo. Prestali sme si vyberať parťákov do týmu v hre na indiálnov. Asi preto niekto z recesie vytiahne pexeso s metropolami sveta na trávniku. Hráme karty. Vymýšľame. Bedmintový alebo volejbalový turnaj na školskom ihrisku.

 

V letnom tábore na nudu nebol čas

Ani na letný tábor a nedá zabudnúť. Dobrodružné výlety v priaznivom aj neschodom teréne. Plávanie v jazierku. Stret s divými včelami. Turistika na dennom programe. Hlavne, potajomky, nočné vyvolávanie duchov na jednej z chatiek. (Neodporúčam zahrávať sa s tým) Polnočný budíček vedúcich a následne naháňačka a beh po vyznačenej trase v lese. Strašidlá v kríkoch a na stromoch. Zamaskovaní dospeláci. Tma. Výkriky. Kvílenie. Strach, ktorí sa mnohým páčil. Hry a súťaže, hľadanie pokladu. Zaznačenie si adries kamarátov, aby sme ostali v listovom kontakte aj po ukončení pobytu v tábore.

 

Cesta poloprázdnym vlakom s babičkou

Na tie som sa vždy mimoriadne tešila. Od malička rada cestujem vlakom. S babičkou sme sa väčšinou vybrali pozrieť rodnú dedinku v Spišskom Podhradí, starý dom, záhradu a Spiššský hrad. Mala som rada prechádzky pod hradom. Tam sa dalo voľnejšie popustiť uzdu fantázii, domýšľať si dobové príbehy, lásky a tragédie. Mala som dosť priestoru na snenie, mlčanie a túlanie. Moje dotváranie si rôznych prípadných situácií vznikalo samovoľne. Na základe pozorovania ľudí, okolia, neobývaných domov: Nutkanie prejsť prahom a nadlho pobudnúť v prázdnom priestore chyží, ktoré majú svoj pach a zabudnutý príbeh. Vymýšľanie príbehov pokračovalo aj na ceste domov v osobáku. : )

 

Do lesa s dedkom ešte za tmy

Vstávanie o štvrtej, výlety s dedkom, boli úplne dobrodružné. Striedavo cesta autobusom alebo vlakom. Blúdenie v húštinách, neprístupných krovinách, úkryty maxi rodiniek hríbov na tých najnedostupnejších miestach. Psst, nepovedz doma, kde sme sa to až štverali. To je naše tajomstvo. Odreniny a škrabance, záhadne, po každom takom výjazde nikdy nezaboleli. Vývar z repíka alebo kostihoj. Spoznávam stromy, lesnú zver, pravú divočinu bez zásahu človeka. Žiadne rúbanisko a odpadky. Iba lesný šuchot, pohyb, ťukot, vône lesa, papradia, podhubia, medvede, líšky, srny, stopy lesných obyvateľov, odkazy na strome od jelenieho parožia. Dokonalá harmónia. Dobrodružstvo. Stratiť sa, zabudnúť sa, krása!

 

Aj na toto si človek môže spomenúť, keď si dá po rokoch na večeru krupicu. : )

V prípadnej diskusii by som privítala vaše spomienky na prázdniny. Teším sa na ne!

 

použité foto v perexe: tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?