Nič nie je zadarmo. Ani ten úsmev, láskavé slovo, pozornosť celého tímu zdravotného personálu, ale predovšetkým profesionalita špecialistov, ktorí volia rôzne otázky na hľadanie príčiny vzniku bolestí, ich stanovenie diagnózy a správnej liečby.
Na centrálnom príjme v nemocnici sa ako prvé, podobne ako u nás, musíte preukázať kartičkou poistenca. Sestrička sa vás opýta na problém a podľa stavu závažnosti vás buď vyzve, aby ste chvíľu počkali v čakárni, alebo sa rovno presuniete do laboratórnej miestnosti, kde vám okamžite zmerajú tlak, odoberú vzorky krvi z prsta a ruky.
Sestrička sa mi zakaždým ospravedlní za vpich. S uzatvárateľným téglikom ma osobne odprevadí pred toalety. Dve toalety sú hneď v predelenej časti miestnosti centrálneho príjmu. Bezbariérová toaleta je podľa mňa vybavená nadštandardne: mikroténové sáčky v rôznych farbách, tégliky, tekuté mydlo, dávkovač nad umývadlom s dezinfekčným obsahom a jemné papierové obrúsky na ruky.
Potrebné výsledky sú hotové v priebehu niekoľkých minút priamo na centrálnom príjme. Presúvam sa do ambulancie lekára, ktorá je hneď vedľa. Len čo sestrička prinesie výsledky a položí ich na stôl, príde lekár. Slušne sa predstaví a podáme si ruky. Opýta sa, ako sa momentálne cítim, aké mám bolesti a ešte raz ma vyzve, aby zopakovala všetko čo nedávno sestričke. Lekár mi odporúča celodenný dohľad špecialistov na internom oddelení, lebo som sa do nemocnice vrátila s tými istými bolesťami.
Na prízemí je rušno, všimnem si, že v nemocnici je veľký počet zdravotníkov. Veľa a ešte raz veľa sestričiek, rôzne vekové kategórie, personál v bielom alebo bledulinkozelenom zdravotnom oblečení. Každý z nich má za pásom nádobku s dezinfekčným gélom na ruky. Každý, kto okolo mňa prejde, keď chvíľu čakám v čakárni pred centrálnym príjmom, sa pozdraví vetou, úsmevom, očami alebo pokynutím hlavy.
Keďže je oddelenie zaplnené pacientami, ktorí sú napojení na prístrojoch, sestrička sa ma opýta, či mi nebude prekážať, ak si ľahnem na lôžko na chodbe pred oddelením, aby mi mohla zaviesť infúziu. Odprevadí ma pred miestnosť, ktorá je spojená s toaletou, a vyzve ma, aby som sa prezliekla do bledozelenej nemocničnej košele. Po chodbe sa opakujú kroky niekoľkých lekárov, sestier, návštevníkov, pacientov a upratovačky. Lekárka sa ma spýta, či si neželám lôžko predeliť stenou, takou tou plachtou na kolieskach.
Po 45 minútach sa dostávam do spomínanej miestnosti interného oddelenia. Priestranné oddelenie ideálne pre osem postelí. Každá je oddelená plachtou na kolieskach, ako to poznáme z filmov. Všetky výsledky sa zobrazujú na monitore. Činnosť srdca, tlak, tep a iné. Pri mojej posteli sa vystriedajú traja lekári, lekárka, ktorá mi na chodbe kládla otázky rôzneho typu a dve sestričky. Každý, kto pristúpi k mojej posteli sa pozdraví, podá mi ruku a predstaví sa. Sestričky aj doktori.
Jedna zo sestričiek ma poprosí, aby som jej ukázala obsah kabelky, kvôli prípadnej krádeži, keby som si chcela nárokovať náhradu škody. Kabelku, náušnice, prsteň a oblečenie vloží do látkového vreca a odloží do skrinky. Všetko pred svedkom podpíšem. :)
To isté sa opakuje aj počas hospitalizácie...
Izba je veľká, čistá a voňavá. Vyvetraná. Svieža. Sestrička mi dá na výber z dvoch postelí. Vyberám si tú pri okne s výhľadom na panorámu veľkomesta, obklopenou skalami. Ukáže mi skrinku, označenú patrične podľa toho, či spím pri okne alebo dverách. Uteráky v troch veľkostiach. Minerálka v malej fľaši a pohár vedľa postele. Mikroténový sáčok na odpad pripnutý pod dobre regulovateľným stolíkom, skrinka na osobné veci, nevŕzgajúce šuflíky.
Na izbu sa dostaví vrchná sestra a oboznámi ma, že neskôr príde primárka oddelenia. Sestra, ktorá má nočnú, mi ešte zmeria teplotu a tlak. Prinesie lieky, injekciu a ďalšiu infúziu.
V noci privezú novú pacientku, zhovorčivú babku. Od sestričky si vypýta telefón, aby mohla zavolať rodine. Mobil nemá. Keď si vybaví telefonát, začne sa náš rozhovor. Netuší, kde je Slovensko. Slovensko si mýli s Ruskom. Hovorím o tom, akí sú všetci v tejto nemocnici milí a slušní, aká som vďačná, že mi dopodrobna vysvetlia postup liečby.
Keď naznačím, že u nás máme vo zvyku za starostlivosť v nemocnici poďakovať bonboniérou, kávou, kyticou, upozornila ma, aby som to v žiadnom prípade nerobila. Vysvetlila mi, že lekári za svoju prácu dostávajú adekvátny plat a s najväčšou pravdepodobnosťou by to prijali ako veľkú urážku ich povolania.
