Tento druh zamestnania znamenal výzvu, vyskúšať si "podradnú" prácu na vlastnej koži

Autor: Marta Macošková | 3.11.2014 o 12:44 | Karma článku: 8,42 | Prečítané:  1956x

Majiteľka hotela znechutene sklonila hlavu a naďalej sa venovala papierom na recepcii. Dala mi najavo, že ju zdržujem, aby som odišla.

Naozaj som už bola na odchode. Nakoľko som vedela, že množstvo pracieho prášku v škatuli nevystačí na všetky roztriedené kôpky čakajúce na vypranie, nemohla som len tak odísť. Hlavou mi blysol nasledovný harmonogram: zajtra má kolegyňa rovnako ako dnes voľno, ráno ma čaká 26 odchodov + 10 izieb, v ktorých klienti ostávajú naďalej ubytovaní. Keďže nie je dostatočný počet uterákov, musím to všetko stihnúť oprať ešte dnes.

Opatrne ale bezo strachu som zopakovala, že produktu na pranie je nepostačujúce množstvo. Vymenovala som počet izieb a zosumarizovala stav špinavej bielizne (uteráky, posteľné plachty, obrusy, rondóny našich kuchárov + odev hotelových hostí) Rozzúrila sa, že čo teraz ona s tým. "Oznámiť" som to mala včas, zdôraznila pohoršene. Opäť som teda zopakovala, ako som viackrát a v dostatočnom predstihu (dokonca aj písomnou formou - na informačnú tabuľu nákupov + na papierik) pripomínala, čoho je úbytok. Tvárila sa, že ma nepočuje. Stále opakovala to svoje. Pripadalo mi úplne normálne a pochopiteľné, že hotel, ktorý je celoročne maximálne vyťažený predsa musí mať dostatočné rezervy hygienických a čistiacich potrieb.

Trvala na svojom: Teraz mi produkt, bez ktorého sa v práci nezaobídem, nemá kto priniesť, pretože syn majiteľky, zabezpečujúci tovar, pôjde na nákup až v sobotu. Navrhla som, že sama rýchlo skočím do obchodu blízko hotela. Môj nápad sa jej ale vôbec nepáčil. Už som nemala silu s ňou ďalej "bojovať" a tiež mi stála robota, ktorú bolo potrebné vykonať. Vrátila som sa späť k svojej práci. O tri hodiny neskôr mi dotyčný syn majiteľky hotela priniesol prací prášok. Od tohto "incidentu" sme mali v práčovni vždy rezervu pracích práškov, čo však neznamenalo, že sme ním plytvali. Ak však práška perie od šiestej hodiny ráno do jedenástej hodiny večer, ubúda z neho podľa nevyhnutnej potreby.

Postupom času mi dochádzalo, ako sa cez viditeľný strach mojej kolegyne, vezie istá časť personálu, o majiteľke ani nehovoriac. V podstate ide o živiteľku rodiny, ktorá si potrebuje udržať prácu. Ale to predsa nikomu nedáva právo zametať s ňou, uberať z dôstojnosti, hoci ako je štandardom v mysli mnohých ľudí - práca chyžnej je podradné zamestnanie, a pritom si neuvedomujeme, že všetci máme radi špičkový komfort na hotelových izbách - komplexnú čistotu, uhladenosť, sviežosť, súkromie a diskrétnosť, s ktorým pochopiteľne počítame.

Majiteľka niekedy dáva najavo nespokojnosť, lebo izby vždy nestíhame upratať v stanovenom limite. Aj keď sama dobre vie, že niektorí hostia si radi dlhšie pospia, trávia na izbe podstatnú časť dňa, alebo, čo sa týka odchodov: poniektorí návštevníci opúšťajú izby po dvanástej hodine, teda nie je možné stihnúť upratať 40 izieb do trinástej hodiny.

Raz som prišla za majiteľkou hotela s tým, že na kľučke izby visí červená karta (klient hotela si neželá byť rušený) Informovala som ju, že tam visí od rána. Aby vedela, že izba nie je, nebude uprataná. Trochu ma zaskočilo, keď mi povedala, aby som ju aj tak upratala, lebo izba je teraz prázdna - hostia išli na výlet.  Nekomentovala som to, ale sú klienti, ktorí si neželajú pohyb cudzích ľudí po izbe.

Zistila som, že ku mne si nedovolí nič z toho, čo k mojej portugalskej kolegyni, ktorá v tomto hoteli s dlhoročnou tradíciou pracuje už piaty rok a celkovo desať rokov vo Švajčiarsku. Hlavný problém je v neznalosti jazyka. To veľmi dobre viem. Ale to ešte nikomu nedáva právo ponižovať zamestnanca. Čím väčšmi sa kolegyňa snaží, tým sa všetko len zhoršuje, akoby bola vďačným objektom pohrávania sa s ľudskou dôstojnosťou a dokazovania si tak svojej sily z postu nadriadeného.

Cez niektorých zamestnancov sa ku mne dostávalo, ako klienti na recepcii pri odchode z hotela chvália čistotu a sviežosť na izbách, isté, takmer nepatrné detaily, výrazne prispievajúce k úplnej spokojnosti, podľa slov niektorých zákazníkov, ktoré mi boli odcitované prostredníctvom jednej servírky, Nemky, sa s tým mnoho klientov hotelov nestretáva až tak často. Po čase bolo vidieť, ako majiteľka spozorovala rozdiel vo výkone a čistote, cez vďačnosť zo strany zákazníkov, schopnosť rýchlo a efektívne riešiť vzniknuté problémy na izbách, byť diskrétnym pracovníkom, stať sa neviditeľnou, keď si to situácia vyžaduje, a pritom dôsledne urobiť všetko potrebné. Nemám vo zvyku robiť veci polovične, ak sa do niečoho pustím, chcem to urobiť najlepšie, ako viem, čo v tomto prípade znamenalo porušiť zaužívané pravidlá: ako prvé pri vstupe do izby odtiahnuť záclonky a apartmán poriadne vyvetrať, nepoužívať jednu utierku, vypýtať si potrebné produkty na čistenie a pranie, vymeniť obité poháre, opýtať sa, či sú drsné, spraté a natrhnuté ručníky v poriadku. Keďže som nad sebou nemala žiadnu guvernantku, mojou priamou nadriadenou bola majiteľka hotela, ktorá v hoteli trávila celé dni, preto všetky "prosby" a otázky smerovali k nej.

Tento druh zamestnania bol pre mňa istý druh výzvy. Tušila som, aká náročná je práca chyžnej, ale netušila som, aké vysoké ale nereálne nároky si táto práca v niektorých prípadoch vyžaduje. Napríklad: izba nemôže byť v perfektnom stave (so všetkým, čo k tomu patrí), ak má byť uprataná pod hranicou desiatich minút.

Švajčiarsko som si predstavovala, čo možno vyznie trochu teatrálne, ako vysnívanú zem pracovných príležitostí, ako punc korektnosti, dobrých a profesionálnych vzťahov v zamestnaní. Dnes už viem, že si žiadnu krajinu netreba prehnane idealizovať, pretože dokonalý svet neexistuje, ľudia sa dopúšťajú chýb, či už doma, na Slovensku, alebo vo Švajčiarsku, vedia byť zlí a krutí rovnako, ako dokážu byť láskaví a pripravení okamžite pomôcť, keď je to potrebné. To sa týka aj vzťahov na pracovisku. Aby som však poslednými článkami nevzbudila dojem, že vo Švajčiarsku šikanujú všetkých zamestnancov z cudziny. Množstvo vašich reakcií a odkazov svedčí aj o opaku. Každopádne, je len na nás, ako zaberieme a pre čo sa rozhodneme, či budeme trpieť nevhodné a ponižujúce správanie, alebo sa ozveme, keď niečo nezdravo presahuje medze ľudskosti, keď niečo nie je v poriadku, čo sa nielenže vymyká slušnému zaobchádzaniu, ale čo už smeruje šikane.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?