Vysnívaný život

Autor: Marta Macošková | 31.1.2013 o 20:01 | (upravené 31.1.2013 o 21:31) Karma článku: 15,58 | Prečítané:  2978x

Večer, počas ligy majstrov, zapíjaš žiaľ a v nastavenom čase by si chcel vidieť, ako sa všetko jedného dňa zmení. Že sa Ti to podarí. Tak veľmi sa Ti žiada zarevať na plné hrdlo, čo si o tomto neistom živote na dlh, po celé tie roky, myslíš. Melieš z posledného.

Každý deň zbieraš odvahu, aby si už konečne tresol po stole. Ako ťažný kôň si žiť nikdy nechcel. Takýto život si si nevybral. Z dočasných riešení sa však stala monotónna realita, nazvi si to, ako chceš. Chcel si sa živiť niečím, čo máš rád, v čom sa vidíš, niečo, čo dotvára samotný život vyšším cieľom, zmyslom, kultúrou.

A nie nejakého trúda pri linke, v priestoroch deprimujúcej dielne. Kde v zime nestíhaš utierať sopľavý nos a v lete odpadávaš z päťdesiatstupňových horúčav. Kde nesmieš veľa piť, lebo by si častejšie odbiehal od pása. A čo je neprístupné, bol by si chýbajúcim článkom pásového reťazca. Na to máš predsa tridsaťminútovú prestávku. Potom Ťa na pohotovosti bombardujú otázkami, koľko tekutín že to za deň príjmeš. Je vás veľa; dodá lekár a na výstrahu povie, aby si zhodnotil svoje priority.

Minule to už dosiahlo vrchol, keď počas Tvojej smeny teamleader prinútil také malé dievča, 45 - kilové tintínko, dvíhať pätnásťkilové bedne, ak nie viac. To už bolo priveľa. Neprinútil ju, iba jej dal inštrukcie. Nepáči sa Ti? Tak vypadni! Na úrade práce je vás stále dosť! Zákonník práce? Ak sa niečo stane, vedenie si skutočne umýva ruky. Veď to dvíhanie nemá v popise práce, samozrejme, že to nemá ukotvené v zmluve. Tak kto jej to kázal? Sama si je na vine.

Niekedy rozmýšľaš, ako človeka dokázala spoločnosť otupiť. Akými prostriedkami docielila, že sa ľudia v strachu o svoje miesto boja otvoriť ústa. Že látajú finančný deficit niekoľkými robotami, aby stíhali splácať úvery a hypotéky. Aby rodina nepoznala hlad a neskončila na ulici. Tu stačí jediný chybný krok, a vieš, ako to môže celé dopadnúť. Niekoľko takých prípadov už poznáš. Nestíhaš sa radovať z prítomnosti, máš depky a občas nestíhaš ani dýchať. Svoje túžby si už miestami pochoval, a to Ťa zrejme veľmi desí. Z každej strany počúvaš, aby si myslel na budúcnosť, nestaval vzdušné zámky, ale dokladal korunu ku korune na ešte horšie časy a do dôchodku.

Občas si sadneš na lavičku, aby si svoju rodinu nezaťažil trýznivými pocitmi, ktoré Ťa sužujú deň čo deň. Aby si bol doma v pohode. Hľadáš spôsob, ako tento zápas neprehrať. Nevzdávaš sa. Chcem Ti len povedať, že v tom hľadaní nie si sám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?