Rozprávkar pod svietnikom zabudnutej knižnice

Autor: Marta Macošková | 29.10.2012 o 19:16 | (upravené 4.11.2012 o 2:10) Karma článku: 11,40 | Prečítané:  432x

Stretli sme sa oveľa skôr. Asi sa to nemohlo začať inak, než v priestoroch detskej izby, lebo práve v nej prebiehali moje nezvyčajné literárne začiatky. Nezvyčajné, lebo sa odohrávali najmä po večeroch a pod posteľou. Zašitá som sa tam krčila, schovaná, ako pehavá myš v pelechu, aby svetlo z baterky nezobudilo moju malú sestru. Boli to knihy zo studnice ľudových múdrostí v rozprávkach od Pavla Dobšinského.

knihy a pehaňa

Rozprávkové knihy časom vystriedali záživné dobrodružné výpravy Jula Verna, dievčenské romány, literatúra faktu, dejiny výtvarného umenia. Až raz...

Blížil sa víkend, bol studený a veterný podvečer - v usmoklenom počasí ma zlákal komorný duch knižnice. S knihovníčkou sme si vymenili trochu rozpačité úsmevy a pozdravy. Keď zbadala, ako sa chvíľu iba tak obzerám, spýtala si, či hľadám niečo konkrétne, že mi rada pomôže. Tu, kde neexistujú prekážky. Nebolo treba; s poďakovaním som pokrútila hlavou, vzápätí jej bolo všetko jasné - bez ďalších slov a otázok pokračovala v triedení vrátených kníh, čo sa pred ňou nakopili. Jesenný kabát som odložila na vešiak, a hoci som stála chrbtom, počula som, že sa usmieva.

Stôl, tvrdá drevená stolička, miesto pri okne, vôňa starých viazaní, akvarel zátišia Podunajskej nížiny, ktorý mi pripomenul Nízku oblačnosť od Kláry Jarunkovej, vďaka čomu knižnica nestratila nič z atmosféry dávnych dôb. Na stole nie je kalamár a husacie brko, ale pero a papieriky. Ktovie, snáď pre myšlienky vlastné. Alebo skôr papieriky, prichystané na koncept poznámok, ktoré sa pri ďalšom čítaní postupne dopĺňajú, a zakladaním do kníh sa takto niektorým kapitolám prikladá osobitý význam. Postávala som pred policami detskej literatúry, kde si ma našla veľká kniha ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, ilustrovaná Ľudovítom Fullom. Úprava: Mária Ďuríčková, vydanie: Mladé letá 1985

II. kniha zo zbierky rozprávok Pavla Dobšinskéhoja

V nadchádzajúcemu článku som sa zamerala na život a dielo Pavla Dobšinského, lebo jeho odkaz si ku mne, nenápadne, opäť raz našiel cestu... dnes v malej zabudnutej knižnici, no občas prichádza poľnou cestou, inokedy sedí na lúke. Možno je prítomný, keď sa dívam do údolia, alebo pozerám srdečným ľuďom z pohostinných lazov do očí. Je v rozprávkach, je všade tam, kde žije človek v spojitosti s človekom a prírodou. A za tú spojitosť slobody a zodpovednosti, za tie návraty k zdanlivo zabudnutým autorom, chová vo svojom srdci nesmiernu vďačnosť.

nádej

iba nachvíľu a potom si odleť

a na policiach dni

návraty k rozprávkam

obrázok knihy rozprávok: tu a perex foto: ja, hudba k článku: skús

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?