Ľudové rozprávky z chalúpok, polí, lesov

Autor: Marta Macošková | 11.10.2012 o 21:27 | (upravené 3.11.2012 o 8:30) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  1471x

Z hôr sa kedysi k poľom niesli čudesné spevy, šepot, zalykavé hlasy. To víly, pôvabné lesné bytosti, vábili onakvých mládencov. Mládencom najskôr počarovali lahodne zvonivým spevom, aby ich neskôr umorili pri tanci. Vravielo sa, že z rybníka pod leknovitými listami, veľkými ako lopúchy číha drobný zelený figliar - vodník. V opustenom mlyne poblíž zurčiacich vôd mátalo nejaké to zlovestné strašidlo. A každý les mal svojho ducha i piadimužíka - trpaslíka. Vraj bársaký chotár má kdesi zakopané dukáty a groše, lebo lakomí gazdovia a prostopašní zbojníci si v skalných puklinách i v dutinách stromov poschovávali poklady. Nejedno ošumelé miesto píše tajomným mlčaním svoju históriu, lebo čierna zem ledačo po tie stáročia skrýva.

Ako vznikli slovenské ľudové rozprávky?

husiarka

Rozprávky od nepamäti písal sám život generácie našich predkov, sú popretkávané poverami, záhadami, bájkami, vystupuje v nich biedny ľud, ktorý si v časoch nevoľníctva a vykorisťovania pomáhal vymýšľaním rozprávok, preto sa zrodili na poliach popri robote, v chalúpkach pred pieckou počas dlhých večerov, keď bývalo hlboko do hrnčiska. Alebo túlankami po šírych pláňach nížin či hornato zalesnenej partie našej krajiny. Objavujú sa onakvé mystické bytosti, kúzla, zaklínadlá, urieknutia, černokňažníci, niekoľkohlaví draci, obri a rozmanité strašidlá. Sú to príbehy roľníkov, pastierov, bedače.

 

Každý rázovitý kraj písal svoju rozprávku

Každé miesto má svoj príbeh, legendu a tajomstvo. Na Horehroní vraj kvílil démonický hlas Grgolice. Staré povery hovoria, že to bola strapaňa v roztrhaných šatách, ktorá sa pomiatla, keď v nestráženej chvíli prišla o dieťa. Od tých čias v noci behá po poli a kvíli žiaľom. Na Kysuciach si ľudia museli dávať pozor na zradné chodníky Nočnice. Kto ju zbadal, nesmel zapískať ani zakričať, legenda hovorí, že by ho mohla roztrhať. Pre toho, kto ju zbadal, bola nočnica predzvesťou návštevy zubatej v rodine, preto neradno bolo, po polnoci chodiť dedinou. Opakom bola Poludnica. Podľa dedinských tradícií sa polnoc aj poludnie považovali za hodiny duchov, ktoré bolo nutné prečkať v zhode pokoja. Na poludnie sa teda nemohlo pracovať a neslobodno rušiť polnočný spánok mŕtvych. A taká Kľakanica na Záhorí - krátko po zotmení naháňala zatúlané deti, beda, deti, ktoré sa jej dostali do náručia, zlákala z prašnej cesty k močariskám.

Rozprávka - i ako epické dielo kratšieho významu

Rozprávka je ale prozaický útvar ľudovej slovesnosti, v ktorom sa vyobrazenie skutočnosti sprostredkuje cez vybájený vymyslený príbeh. Ľudová slovesnosť sa tvarovala, má svoj pôvod až v predtriednej spoločnosti. Vznikala počas magických obradov, svadobných a pohrebných rituáloch, mala niečo dočinenia s obradmi zaklínania a zariekania, ktorými si ľudia merali sily s prírodou, aby si zabezpečili hojnú úrodu a bohatstvo.

Ľudia si kládli mnohé otázky, a keďže si na mnohé prírodné úkazy a výtvory nedokázali odpovedať a podložiť ich rozumným vysvetlením, vymýšľali si kadejaké povedačky, mystické stvorenia, ktorým dávali mená - pripisovali im ľudskú alebo démonickú podobu. Zároveň vznikali povery: napríklad, ak spadla metla, mohli ste čakať, že cez prah vášho domu prejde nevítaný hosť, nad rozbitým zrkadlom by ste dnes asi ťažko lamentovali; vari by ste verili siedmym rokom nešťastia? A taká soľ bola oddávna neoceniteľná, vždy nápomocná proti zlým mociam. Mesačné zatmenie symbolizovalo výskyt temných síl, bol to čas kúziel, prístojná hodina lietajúcich bosoriek.

Aj takto vznikali prvé rozprávky, porekadlá, ľudové hry, ľudový tanec, pranostiky, báje, ľudové piesne - trávnice, ktoré pri zrode ľudovej slovesnosti nechýbali.

Ľudová slovesnosť vznikala po stáročia

Vznikala ako prejav radosti, citov, myslenia, utrpenia a útlaku poddaných, širokých más nevoľníckeho ľudu. Ľud vo svojej slovenskej tvorbe hľadal útechu a východisko z bezmocnosti utláčania a ťažkého sociálneho položenia. Ľudová slovesnosť nadobudla mimoriadny význam v 17. a 18. storočí, kedy sa stala najúčinnejšiou formou proti vládnucej triede, v boji proti krutej nespravodlivosti, útlaku a vykorisťovaniu. Ľudia snívali o prostriedkoch, ako by zlepšili svoje zlé, neblahé pomery, takto prekonávali ťažkosti, ktoré ľudí oddávna obklopovali. Z tejto túžby vznikali mnohé rozprávky, v ktorých vyjadrili túžby po slobode, zdraví, láske a bohatsve.

Kedysi mali rozprávky iba hovorovú podobu

Cyril a Metod svojím účinkovaním v našich krajoch vytvorili vo vývine nášho kultúrneho života veľmi dôležité obdobie. Dali našej kultúre prvé písmo, vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu - a založili tak naše a súčasne aj slovanské písomníctvo.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

P. S.: Aký fádny by bol náš svet bez legiend, rozprávok a strašidiel, že?

V rozprávkach, kde dobro víťazí nad zlom a zlo býva spravodlivo potrestané. Tam, kde býva pýcha a hlúposť nesporne vysmiata. Tam, kde pravda zahanbí každé ľstivé klamstvo. Tam, kde víťazí chrabrosť a ľudová múdrosť. Tam, kde statočnosť, zdolávaním ťažkých prekážok, býva kráľovsky odmenená. Áno tam, kde šľachetná práca a poctivé remeslo napĺňa srdcia. Tam, kde sa čestný život v spojitosti s prírodou pokladá za klenot obyčajného ľudského šťastia...

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

 

hudobný doprovod: hľa a obrázok: ľaľa

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?