Nemý výkrik do tmy: Nezatvárajme dvere...

Autor: Marta Macošková | 15.5.2012 o 12:29 | (upravené 4.7.2012 o 9:00) Karma článku: 11,94 | Prečítané:  1046x

M. sa v ten deň vrátila z práce skoro. Už vo dverách bolo vidieť, že sa stalo niečo strašné. Bola neobyčajne bledá, chvela sa. Sadla si do obývačky a rozplakala sa. Kolegyňa I. je mŕtva; povedala ticho, keď sa ako tak upokojila. Kolegyňu mala rada, bola to veselá a slušná mladá žena, hoci mala závažné problémy s expriateľom, ktorý nedokázal prekonať rozchod a robil jej zo života peklo. Bola obľúbená, mala dve roboty, chcela dať svojim dvom deťom všetko, z čoho sa kolegyne tešili, lebo na sebe pracovala, morálne kolegyňu podporovali, ako priateľku - veď sa už poznali nejaký ten čas. Mali v pláne osláviť jej 41. narodeniny, čoho sa I. nedožila.

S mamkou sme to viackrát rozoberali, veľakrát padla otázka Prečo? Prečo sa to muselo stať? Uvedomujem si, že táto otázka do prázdna a do tmy nikomu nepomôže, mysliac na jej deti, na rodinu, ktorá ešte stále nedokáže prijať, čo sa stalo, pochopiť prečo...

Viackrát bola nútená volať políciu. Žila v strachu, veľmi sa ho bála, napriek tomu, že sa s ním rozišla. Žena, ktorá od tyrana odíde, nemá vyhraté. Málokedy žije bezstarostný život. Na jednej strane jej padne ťažký balvan zo srdca, v psychickom napätí však žije naďalej, lebo sa stupňujú vyhrážky, keďže prosby a sľuby zlyhali, teda obavy nie sú neopodstatnené. V duchu si kladie otázky, či si ju niekde nepočká, večer za rohom, keď sa vracia z práce, alebo za bieleho dňa v prázdnej uličke, v bráne, bála sa, či nevyskočí z kríkov. Raz v noci sa zobudila na veľký hluk padajúceho skla. Vtedy jej povybíjal okná. Podala naňho trestné oznámenie, následne, ako dostal predvolanie na súd, spáchal ohavný zločin pred očami svedkov v nákupnom centre.

Niekedy nestačí zmeniť adresu, zmeniť telefónne číslo, zmeniť prácu. Tyran sa svojej obete nechce vzdať, bez nej si nedokáže predstaviť svoj život, nedokáže zniesť ani len predstavu, že by si v budúcnosti našla iného. Chorobná žiarlivosť sa časom stupňuje v posadnutosť. Človek, ktorý je vystavený brutalite, psychickému teroru, má po tele jazvy a staré stopy úderov. Svoju budúcnosť vidí v čiernych farbách, s udupanou hrdosťou, zohavenou dušou, viní seba, keď sa pokúša, ale nevie od neho odísť. Častokrát svoj stav zatĺka, premlčaná hra s jasným víťazom, nedáva nič najavo, zakrýva všetko, o to viac sa snaží pomáhať druhým, nezaťažovať ich svojim životom.

Sú v tom pocity viny, slabosti, hanby, bezmocnosti.

Lebo... zavoláte políciu, spíšu záznam, niekedy sa vás spýtajú, či to naozaj chcete urobiť, obzvlášť, ak ide o kolegu policajta. Aké peklo potom zažíva manželka, družka, partnerka, keď sa za privolanou hliadkou zákona zatvoria dvere? Keď počuje, ako sa zatvárajú dvere od výťahu, keď sa zatvárajú dvere od susedov, ktorí nezakročia, len boli zvedaví; keď počuje, ako si jeden z nich zapaľuje cigaretu, keď počuje, ako sa otvárajú dvere od služobného auta, keď počuje štartovať motor. Nech si každý domyslí, čo sa deje, nech si každý domyslí, čo sa deje v hlave tej ženy, nebodaj v hlavách jej prebudených detí. A nech si každý domyslí, čo sa, počas nekonečných minút, leskne v očiach tyrana.

Nezatvárajme dvere, prosím...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?