Biela stuha, biele sny

Autor: Marta Macošková | 29.2.2012 o 17:29 | (upravené 29.2.2012 o 17:41) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  491x

Keď som bola malá, najmenšia, snívala som o tom, že sa stanem krasokorčuliarkou, budem dosť drzá a priebojná, aby som obhájila to svoje a zásadné ako základné, navyše, dosť podstatné komponenty pri štvoritom skoku. A že nerozpoznám pehavé kačiatko z čiernobielych fotiek, keď si raz sadne celá rodina za jeden stôl. Ja, mĺkva budem hľadať únik, kým ostatní prehodnotia, čo kto komu, za tie roky vlastne vyčíta a dlží. Dozviem sa, ako ma volali, keď som nepoznala viac, než mama, nende, pa. Nie som drzá a priebojná a krasokorčuliarka už vôbec nie. Občas mi povedia drzaňa, ale to snáď ani nemyslia vážne, no pre istotu ma o tom uisťujú strohou správou a tak. Občas nedokážem menej ako hodiny prečupieť pod vŕbou môjho detstva, tam, na výbežku nedudrem pri pohľade na biele piruety na ľade, lebo takto ja korčuľovať nikdy nebudem, už mi to skrátka nevadí. Iba žijem malé biele sny.

biele

Ležala som na bruchu, čítala som o žene, ktorá bojovala s túžbami, o žene, ktorá milovala tak veľmi a natrvalo, až ju láska vohnala do veľkého šialenstva. V našom živote dokáže jeden človek urobiť taký prievan, že sa napokon ukotví v srdci ako tŕň, a už sa nikdy nevylodí. Ostane tam akože navždy. To sa ti už zdá všetko zbytočné a márne. Ako neľahko je zabudnúť na normálne veci, veci bežné? Jednoducho sa stratíš, tiež navždy ako ľudia, ktorí sa domov nikdy nevrátia. Kvôli sebe, vďaka tým druhým. Prečo sa trýznime láskou a svoju dušu obíjame o skaly?  To radšej obíjať tie orechy...

V tom najlepšom mi vtrhla do izby sestra, aby sme niekam vypadli, a tak mi napadlo, že niekedy v tom najlepšom treba naozaj prestať. Akože hneď.

All you took will disappear

A potom ma na zastávke za mestom vybičovala k tancu  Lykke Li. Náhle som sa stala krasokorčuliarkou, nechcela som, aby ma niekto pristihol, aby niekto uznal, že to viem, bola som takto šťastná, ako niektoré dni, v ktorých nachádzam zmysel života, akoby bolo nejakým poslaním nanovo ten zmysel nachádzať, hoci sa ho každý deň dotýkame. Niekedy je smiešne si to priznať. A tiež si priznať všeličo ostatné.

V poslednom čase vytýkam stenám v mojej izbe, lebo im chýba farba, broskyňová, belasá, iná, len mne sa stále páči biela. Asi preto sa mi snívalo o bielej stuhe, ktorú viažem do vlasov, som rada, lebo väčšinou sa mi snívajú samé zlé nepekné veci. Zlé veci sa snívajú zlým ľuďom, som si raz prečítala v jednom stručnom liste, odvtedy sa toho držím, teda tá veta sa ma drží ako kliešť, ani neviem, či je pravdivá. Asi hej.

A potom z ničoho nič malý K. poznamená, že som ani veľmi nevyrástla. Sa nad tým všetci pousmejeme. Občas sa stane, niekde, niekomu, že tieň života prekročí tieň bielych snov, nie záludne a práchnivo, sviežo. Tak pekne akosi.

f

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?