reklama

Zasiať rozprávky

Bol jeden z tých večerov, keď sme si sadli k svietniku ako od júna okolo ohniska, no tentoraz sa nerozprávali hororové príbehy, iba sme sa vrátili do čias rozprávok, lebo niekedy sa zdá, že v zlomkách zúrivých sekúnd už zabúdame vidieť svet očami detí. Hodnú chvíľu sme mlčali, vnímali tmu a ticho, akoby sme sa stali rukojemníkmi predstavivosti. A pritom nestačí viac. Predstavivosť nepotrebuje drahé rekvizity, je v človeku samom, len sa občas bojíme odraziť od zeme, lebo tie pády potom bolia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Minule som sa schovala v uličke rozprávok. Bolo tam teplo a ticho. Niekde medzi slovenskými povesťami a Ezopovými bájkami stála babička. Mala lesklé strieborné vlasy a veľké okuliare, ktoré zvýrazňovali mäkkosť a pokoru.

Prvé, čo ma pri pohľade na jej ruky napadlo, boli slivkové buchty, ktoré pre svoju znamenitú chuť nestihnú vychladnúť.

A tiež ma napadlo, že nepochádza z mesta. Jedna z babičiek, čo predčíta rozprávky, u ktorej trávia leto pravnúčatá, tak trochu odchované na lupienkoch a cole, aby sa dotkli pravého života na vidieku, aby nepoznali mláďatá zvierat, chov a zvyklosti len prostredníctvom knižných publikácií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na kvetnú nedeľu ma vo výťahu napadlo, že nepoznám mená susedov, ktorým sa zdravím, iba hladím ich psov, a keď sa večer vraciam domov, je rozsvietené v tých istých oknách, len rozmýšľam, či niekto pri lampičke číta deťom rozprávky.

Vraj znečistenie prostredia vypovedá o ľuďoch, ktorí v ňom žijú, som si spomenula, keď akýsi muž zdvihol z trávnika prázdnu krabicu od pizze, aby ju odhodil do koša.

Pod balkónmi sedeli žaby, vyfúkali dym z cigariet ako skúsené ženy, riešili prázdny byt u tety jednej z nich - to bude mela, šráci, chľast a všetko, čo k poriadnej Veľkonočnej žúrke patrí. A čo nepatrí, o tom sa nehovorí, na to sa iba spomína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napadli ma jarné priesady, dni pripravené na vernosť, chvíle pasteliek a tulipánov.

Z kopca som včera pozorovala slnko, ako zapadá, stráca sa. Nechcela som ho zachytiť objektívom, iba si počkať na moment, kým sa ma nedotkne pocitom.

O pol ôsmej večer:

aby ťa bol celý vesmír plný.
.
.
A rád by som bol, keby si raz v živote bola: áno.
Áno na srdci a áno na ústach.

(S hlavou v ohni: Miroslav Válek - úryvok)

obrazy

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu