Pri krbe si plníme želania

Autor: Marta Macošková | 12.12.2011 o 15:28 | (upravené 20.8.2012 o 15:05) Karma článku: 5,89 | Prečítané:  936x

Všetky izby presvietené, voňavé, viac miesta, veľa smiechu, už sa môžme rozložiť na zem, to sa nám teraz budú hrať spoločenské hry po večeroch. Mám rada príchod domov po dlhej prechádzke, premrznutá, svieža, s novými nápadmi a receptami, ktoré mi cestou nečakane brnkli po nose. Keď otvorím dvere a vkročím do tepla, iba piť čaj, kusanec do bábovky, izby plné rozhovorov, všetko, čo ťaží, odchádza.

Ani by som nebola povedala, ako platí jedno pravidlo, v ktorom sa hovorí, že stačí každý deň kúsok a veľa toho dokončíš. Otestovala som si to sama, na sebe.

Po iné roky som sa dosť plašila, aby bolo všetko tip top, aby nič nechýbalo, aby boli všetky vianočné recepty pripravené, aby nenastal zmätok, dosť sviečok, stromček, správne slová, rodina. Vždy som si priala, aby  nás nerozdelili nejaké hlúpe nedorozumenia, spory, hádky, príkazy, kto urobí to alebo ono. V posledných rokoch to ide samo od seba, nikoho netreba prosiť, aby priložil ruku k dielu, veď to by spôsobovalo kolaps príprav a nulovú chuť, elán. Keď sa zapoja všetci členovia domácnosti, niet situácie, ktorá by nás poštvala medzi sebou, ktorá by zhyzdila rozčarovanie v srdci, myšlienkach.

Tradície v rodinách

Až s odstupom času si uvedomujem, že my nie sme príkladným typom rodiny, ktorá ctila odveké tradície Vianoc. Nikdy sme nemávali oplátky, šošovicu pod obrusom, nekrájali sme jabĺčko, aby sme zistili, či budeme zdraví, bohatí, či bude Nový rok naozaj úspešný. Neviem sa modliť, ale Polnočnej omše som sa zúčastnila, bola som ohúrená zborom, hudbou, výzdobou, betlehemom. Veď nemám na čele napísané, že som pohanka, že neviem, kam patrím, že som plná zmätkov, popletená, uviaznutá v tom, čo od života žiadať smiem, a nakoľko do istých vecí, plánov chcem aj zájsť. No.

Tradície mi priblížili staré slovenské filmy ako Vianočné oblátky, zachytávajúce obdobie od Ondreja po Vianoce, pootvorené dvierka do tradície našich predkov. Alebo Rysavá jalovica. O týchto zvyklostiach som sa dozvedala z kníh, rozprávania starých mám, z rozprávania detvianskych žien, alebo tak normálne, z rodín mojich rovesníčok, aj K. prišiel dnes zo školy a vravel, že v noci budú lietať bosorky, v podvečer Lucie si dáme všetci cesnak, povinne, aby sme sa chránili pred zlými duchmi, že dievčence v bielych šatách povymetajú všetky rohy, to odoženie všetky choroby, a povedal mi aj to, že na Luciu treba vyrobiť drevený stolček a každý deň na ňom niečo urobiť, a že k nám nesmie prísť moja kamarátka, lebo v tento deň do domu nesmú vojsť cudzie ženy.

vôňa Vianoc

Pre mňa sú Vianoce domov, bezpečie, radosť z toho, že všetko na niekoľko dní naozaj ustane, že sa zmätok upokojí, rozplynie v svetle sviec. Vianoce cítim v teple srdca, v dotykoch slov, pre mňa sú Vianoce sneh a vôňa ihličia, pohľad na staré ťažké svietniky, stekajúci vosk, ovocie, vianočka, orechy, medovníčky, klinčeky zapichané v pomaranči, drevené hračky, zvončeky a plač od radosti, že môžeme byť všetci spolu, to vedomie, že nás nič nerozdelí, že po tom zlom, čo nás mohlo naveky rozdeliť, sme ostali spolu, že si dokážeme odpúšťať, prijať nedostatky, náladovosť, že sme tu jeden pre druhého, hoci si nehovoríme, ako sa ľúbime, len sa ľúbime, nebodá ma vedomie, že žijeme poskromne, nehanbím sa za to. Pre mňa sú Vianoce, keď sedíme za jedným stolom, keď sa dlhý farebný obrus dotýka našich nôh, sviatočných šiat a rúk, že si každý z nás želá len to dobré pre toho druhého, pre každého z nás. Ja viem, pre niekoho je symbolom Vianoc kapor plávajúci vo vani, salónky na stromčeku, bobaľky alebo pozlátka, možno rozkošní anjeli z porcelánu. Pre mňa je štedrovečerná chvíľa výnimočná, jednoduché ozdoby, prestieranie ako v rozprávke, lebo sa mi páči výzdoba z jabĺk, stužiek, orechov a plátených balíčkov, pomer červenej a bielej, vône a intímne symboly v srdci.

Práve takto

Keď prechádzam Vianočnými trhmi, privieram oči a predstavujem si, že som v zasneženej uličke remesiel, hlinených hrnčekov, medovníkových výtvorov,  rezbárske kúsky, drevené lyžice a taniere, farebné stužky, veľa muzikantov, sláčiky a vesty z ovčej vlny. Predstavujem si, že tu kričia babky, ponúkajú tovar, medovinu, výšivky a dečky. Predstavujem si, že znonia zvony a nikoho nerušia, predstavujem si, že svet nie je zlý, tobôž nie ľudia. Predstavujem si, že tu stojí konský záprah, naložený džbánmi s lekvárom, medom, všade po trhu behajú deti, ktoré sa pristavia pri drevených koníkoch, ľudia plní ľudí a vľúdnosti, ľudia plní domova.

Rojko, obyčajný blázon a táraj? Možno...

A ešte niečo, my žiadny krb nemáme, len taký pomyselný, v nás. Ani tie želania častokrát nevyslovíme, a predsa o nich všetci vieme. A to je vzácne, pre nás.

 

Prajem Vám pokojné Vianoce,

nech sa splní nevypovedané najhlbšie želanie,

každý nový deň, nech je pre Vás

taký malý zázrak.

 

M.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?