reklama

Ty môj závej

Mám chuť na bezcieľne potulky mestom, iba tak pozorovať ľudí, mlčky tipovať, čo všetko koluje v ich myšlienkach, na koho sa tešia, kto im, dnes, povedal niečo prekvapivé, od srdca. A potom sa na niekoľko hodín zašijem za veľkými dverami antikvariátu - dýcham tú atmosféru, neporiadok, roviny aj údolia, hrady a chatrče, zdatných majstrov, iba tak vytiahnem knihu, náhodne, a preložím ju na opačný koniec. Čupnem si, opretá o staré police, ktoré sa pod množstvom slov, príbehov, osudov, tých pádov a vzostupov storočí, prehýnajú. Pod váhou ťažkých slov sa, asi, musia. Tam mlčky vyčkávajú svojich čitateľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Vraciam sa k pokladni, kde si číta aj sám predávajúci, zdvihne zrak, uistí sa, či sa chcem niečo opýtať. Nechcem. Vetrí to - v okamihu, keď si to nasmerujem k obstarožnému písaciemu stroju, nechá ma, nechá ma tak, nech sa pozerám a dotýkam. Zbožňujem to.

Zbožňujem, že sa ma na nič nepýta. Vie to vystihnúť.

Je nás tu niekoľko. No dobre, sme tu traja. Každý si číta. Spoznáva nových autorov, hľadá nepovšimnuté literárne diela do vlastnej knižnice, prípadne darček pod Vianočný stromček, keby to Ježiško nestíhal, alebo sa niekde stratil. Stojím pred policami, prezerám si ilustrácie, ohromená, nadšená, uvoľnená. A šťastná. Som spokojná. Akoby za dverami nebol úlet 21. storočia, besnota a závisť, už som zabudla na toho truhlíka, čo do mňa vrazil a usúdil, že som slepá. Nemyslím na to, čo som nestihla, nemyslím na to zlé, čo rok priniesol. Nemyslím na zázraky, lebo zázrak okamihu sa mi práve roluje pred očami, v srdci rozvetvuje svoj vzácny dar, dar, ktorý trvá, síce, iba okamih, ale o to intenzívnejšie ma teší. Voľakde tam, v spodných policiach, kde vytŕčajú rozstrapkané záložky, číhajú praktické návody, vari aj na výrobu čiapky so slimákovým vzorom. Pomôcka, ako uháčkovať slimákovú striešku, ktorá pôjde vyhrnúť, aj dobrý tip na otužovanie či vstupy do čias Antiky, rozprávky starých materí, povesti chudobných roľníkov a pastierov, rozprávky z Orientu, Japonska, Fínska, z každého rožku trošku. Prechádzky mestami, sídlami, aforizmami, vône škorice, chlad a vášeň, farby a odtiene odlišných kultúr. A potom vkročím do lesa ako do rozprávky, a v nej, v nej bude celkom všetko.

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu