reklama

Starenka z rozprávky

Sedí na poslednej lavičke. Chcela by som si k nej prisadnúť a premlčať príbeh chvíle celý večer. Vidím, akou bola, keď miešala farby, pestrým smiechom života pútala všetky rozvášnené pohľady, vidím podbeľ vlasov, takú jarú, takú snivú ju vidím, akoby naďalej žila príbeh osudovej lásky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Hrivu pozbieraných klasov v hlase sníva, tak krehko sníva, na ramenách čistoty, akoby to bolo iba včera, čo vybehla na čistinku za dedinou a zbierala liečivé bylinky a kvety do vázy, ktoré odtrhla, aby zdobili tie najchmúrnejšie izby na severnej strane letného krídla. Vníma každý ston lesa, jemné pozvanie života, ovieva sa pohladením šepotu, ktoré znie z každej strany. Po daždi sa do snov zväzujú bezbrehé stopy večnosti. Dotýkam sa tejto chvíle, drobnými dlaňami zbieram ticho z jej mnohotvárneho žiaľu, žiaľu za stiskom spomienok, ktoré ostali. Na lavičke, ticho sme sa (ich) ako klasy, dotýkali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

maľby od Sheri Dinardi (vrátane perexu)

Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík:  čo priniesla jarNezaradenábesné zákonykým sa pehy vyšantiaartefakt, vietevlak do neznámalastovičky v hmle

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu