Iste, keby sa pohnem, nadobudne pocit, že zakrátko uchopí bloček, pokladníčke zrejme neodpovie na pozdrav a prianie pekného dňa, i poberie sa kade-ľahšie s celým nákupom, lebo rýchlo, rýchlo, nemám čas.
„Ty starý - bodka, bodka, bodka -, čo zdržuješ!? K čomu ti je karta, keď do - bodka, bodka, bodka - nedokážeš naťukať pár čísel!?“ Soptí zo seba hrubé výčitky, práve ten neohrabaný nedočkavec s vozíkom, smerom k zapratanej pokladni. Pani pokladníčka neostane ľahostajným automatom, práve naopak, s konfliktom, ktorý sa všetkým zúčastneným odvíjal pred očami, sa rozhodne popasovať podľa vlastného presvedčenia. V momente ohriakne nespokojného chlapa, a dôstojne zastane pochybenie zmäteného starčeka, ktorý sa, zrejme, iba onehdy naučil narábať s kreditkou; keby aj nie, každý človek sa môže pomýliť. „Aby ste na tom raz neboli horšie, slušnosť a taktnosť by bola na mieste, vážený zákazník. Navoliť nesprávne číslo môžem ja, rovnako vy, ktokoľvek, sme predsa ľudia, a chýb sa dopúšťame denne.“ Týmto ako-tak uzemní napaprčaného chlapa, ktorý si pohundre ešte sám pre seba, a pofučí mi tým zatrpknutým nepokojom do vlasov. Počínanie pokladníčky uznali viacerí, lebo neostala chladným strojom, ktorý berie, púšťa a posúva rozličný sortiment čiernym pásom pokladne.
Pokladníčky denne schodia rozmanitým správaním zákazníkov, a hoci prejdú školením všeobecnej etikety chovania, a z tohto aspektu im plynú mnohé interné predpisy a povinnosti, sú to živé stvory, nie roboty. Pokiaľ si chcú udržať pracovné miesto, musia brať celkový ohľad; lebo náš zákazník - náš pán. Nesčítateľnekrát sa sília, keď prehĺtajú uštipačné poznámky či pohľady niektorých grobianov, cez to všetko sú nútené k úctivému úsmevu, stý, tisíci raz každému pozdraviť, poďakovať za nákup, zapriať pekný deň, no malo by to platiť aj naopak, nielen pri nákupe, platení a pod.
Pozdravujem deduška a všetky pokladníčky. Utešený deň, všetkým.