V tôni melódií

Autor: Marta Macošková | 22.2.2011 o 13:03 | (upravené 19.11.2011 o 15:11) Karma článku: 4,22 | Prečítané:  1161x

Vivaldiho Jar sa ozýva v sne môjho poludnia, keď vrava sveta na istý čas zaspala. Cesta k hudbe, akoby verne spútaná so srdcom vari každého tvora, ktorému učarovala v správnych chvíľach, keď sa prvé tóny vtisli do uší, a potom pôvabne okúzlili na celý život. Hudba dostala šancu. Na základnej škole sme s L. vytvorili melódiu a text piesne, keď sme ako strelené vzali prútený košík na prvý piknik v prírode. Počas štúdia sme si vymenili listy, v ktorých nepravidelné pohmkávanie dostalo príchuť pikniku, iba tak, keď nič iné netreba. Snáď pre myšlienku a pocit zo spomienky súvisle rozmotať vône tónov po texte, ktorý nám niečo rozpráva. Bodka krátkej animácie nespieva, ale poznáme jej hĺbku.

Koľko pravdy je v ľudových piesňach, lebo skúsenosti stáročí pomaľovali životy mnohých generácií. Karol Zachar v Rodnej zemi spevom doprevádza ťahy štetca, keď v sále prebieha nácvik Lúčnice. Dievča ho šibalsky vábi k ostatným do zboru. Veci možno spájať. Nebojím sa zániku ľudoviek pre iné žánre, pre moju istotu to možno stačí, lebo folklór je nesmrteľný; v tradícií súborov, hoci nie všetko, čo vytvorili, mi znie počuteľne blízko.

tradíciou

...keď hudbu pestuje čas

 

Kto z otcov, mám, povedzme dnešných tridsiatnikov by si nepamätal predstavenie Na skle maľované. Tiež som mala možnosť zúčastniť sa na jednom z posledných. Listujem späť, bol to jeden z najkrajších darčekov k narodeninám, aký som doposiaľ mohla prijať. Studené lavičky amfiteátra dnes chátrajú, zívajú prázdnotou, keď bola pod zadkom teplá deka, ktorá padala; keď potlesk, výskoky, ovácie nadšenia a prúd radosti do srdca. Vtedy.


Na skle maľované

...jedinečné predstavenie

 

Dramatické výhrady na hudbu posledných rokov neznamenajú, že netreba ísť ďalej, s dirigentom v sebe, kým sa raz zídeme s pochopením pre popové štýly dneška. Ponechať priestor alternatívnej hudbe, poznať však korene, pretože sa všetko vždy vracia, nielen móda, údery a kus tvojho sveta, na ktorý časom zanevrieš; ale i dávna, chvíľami zabudnutá hudba, z ktorej mnohí autori prirodzene čerpajú...

Rozmar túžby alebo rozumu, keď sa započúvam do tanca tónov, keď všetko znie hrejivo a farbisto, ako pri Vivaldiho Jari, keď vidím tíchnuce vtáctvo, rozhovory stromov, preciťujem pôžitok, tak trochu prehnutá tichým otázkam, naklonená sile, ktorá maľuje príbehy a tká batistové nite jarného vánku. Konáre hudby vejú vo všetkých kútoch sveta. Niekto zvoní, tak nabudúce...

 

zdroj fotografie: olcnava.sk / folklór

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?