Marta Macošková
Keď vzduch začal voňať jeseňou
Ani nie v polovici septembra, tuším, padol k mojim nohám jej prvý list. Pod oknami hudobnej školy som uspávala dieťa v kočíku. Stále sa len nespokojne mrvilo. Nie a nie zaspať.
Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
Ani nie v polovici septembra, tuším, padol k mojim nohám jej prvý list. Pod oknami hudobnej školy som uspávala dieťa v kočíku. Stále sa len nespokojne mrvilo. Nie a nie zaspať.
Pozorovať ranný ruch školského dňa. Máme dobrý výhľad. Sledujeme kvapky dažďa. Dážď už dávno nie je letný, ale hreje nás deka, do ktorej sme zamotaní. Zvedavé očká spod kapucne huňatého svetríka svietia v šere rána ako ohníky.
Chvíle strávené v našej jesennej krajine si ma opäť podmanili. Deň v prírode ma utvrdil v tom, že jeseň v srdci Európy je jedinečná.
Nezatracujem. Stále to tu, doma, mám nesmierne rada. A asi by mi puklo srdce žiaľom, keby som sa do svojho rodiska už nikdy nemala vrátiť.
Sprvu jedno vážne upozornenie. Pokiaľ obľubujete uvoľnené články s vtipom, plné harmónie, lásky a pôvabu, prosím nečítajte ďalej - nesadne vám. Svoj čas využite príjemnejšie, rekreačne, zmysluplne. Radšej. V dobrom vám to...
Teraz toho všade bude veľa. Budeme o tom hovoriť, písať, riešiť to. Vznetlivé pohoršenia na nás kričia z každej titulky, a to je dobre. Tieto udalosti nesmú ostať bez povšimnutia, a už vonkoncom nie bez potrestania!
Pekne po poriadku. Pôvodne som išla do takých malých potravín, ktoré disponujú iba základným sortimentom, s jasným cieľom. Chcela som kúpiť žlté hrušky.
V inej ako som ju poznala doposiaľ. Po polroku dni, miestami, tak pekne ustálené prešli k premenám. Krútňava začínajúceho vzťahu ma strhla celú.
Pokračovanie príbehu: Popohnaná túžbou vyskúšať niečo nové, som začala pracovať v jednej reštaurácii pri jazere. Už žiadne sedavé zamestnanie.
Začiatok môjho príbehu sa viaže na výpoveď v práci. Zotrvávať na nejakom mieste z núdze dnes považujem za hlúposť. Tento stav ma ubíjal. Ani pravidelný príjem neprinášal útechu. Každý jeden deň mi kradol zo života veľkou lyžicou.
Tvoj návrat z roboty je rovnaký. Striedanie trojzmennej prevádzky v týždenných intervaloch s tvojim biorytmom za tie roky urobilo svoje. Unavená, zničená, bez energie a úsmevu. Potýkanie s depresiami.
Dnešná noc bola zvláštna, ak nie magická. Už som zaspávala, keď som sa započúvala do dažďa. Čosi ma prinútilo vstať a neprespať tú chvíľu.
Naordinovaný oddych s narodením nášho dieťatka čoskoro vyprší. To mi dovoľuje vychutnať si rozprávky - bez toho, aby som mala výčitky, že počas dňa nič poriadne nerobím. Dobre, dobre, aspoň riad umyjem, aj to len natajnáša. : )
Iskry z prskaviek, zvuk a blesk ohňostrojov aj ozveny delobuchov dnešným ránom ustali. Zobudenie do slnečného a mrazivého rána spôsobilo jasot na duši, akoby som sa opäť ocitla vysoko v horách ako vlani po Novom roku.
Za návrat z nemocnice som vďačná, aj keď viem, že sa do nej čoskoro vrátim. Domov už ale prídeme s malým človiečikom. Myslím na ženy, ktoré v nej ostali na sviatky, na láskavé sestričky, z ktorých som cítila, ako mi chcú pomôcť.
O smrteľných dopravných nehodách nás informujú tlačové správy takmer každý deň. Keď počujem hukot sirény a zbadám sanitku, nevdojak stuhnem, myslím na to, aby pomoc prišla včas a záchranná akcia dobre dopadla.
Za to, čo mám a ako to vôbec je, čo môžem. Za všetko dobré naokolo a v iných. Teším sa z praobyčajných vecí a udalostí. Vďačím za normálne úkony, pre zdravého človeka úplne samozrejmé, že sa nad nimi nepotrebuje pozastavovať.
V obchodoch už dostať pravé mandarínky. Sú malé, sladké, bezkôstkové a dobre sa šúpu. Šupky nechám na tanieriku. Nič tak neprevonia izbu ako citrusové ovocie, mám ten pocit.
Vzhľadom na počasie, stihnúť viac než zvyčajne, tak napríklad ako dnes - najskôr rannú námrazu, októbrový chlad a tichosť ospalého počasia, keď sa ešte pred obedom vyjasní a ja si môžem dopriať dostatok denného svetla a tepla.
Je to ona? Pani s preukazom... Nemohla som uveriť vlastným očiam. Opäť sa stretávame. Očervenela som ako vtedy, keď si ku mne pred viac ako štyrmi rokmi pristala, a s cirkusom sa domáhala miesta na sedenie.